Červená čiapočka

S blížiacimi sa voľbami dostávam stále častejšie otázku koho voliť. Pýtajú sa ma aj mladí vysokoškolsky vzdelaní nádejní voliči, bez politickej či ideovej príslušnosti. Chcú pomôcť svojej vlasti (hlbokú krízu Slovenska a zlé vyhliadky vidia aj oni). Nechcú urobiť chybu. O „politike“ nič nevedia, doletela k nim len režimná propaganda a hejty „umelcov“.

Mám reálnu možnosť vysvetliť im situáciu?

Dá sa do „kocky“ vtesnať sklamanie z Matoviča, Ficove sľuby, progresívne hoaxy, splátky tretieho sektora za „sponzorstvo“ plných mís aktivistov ľúbozvučných nadácií?

Môžu v piatich minútach (pochybujem, že dlhšie udržia pozornosť) získať predstavu o súvislostiach proxy hybridnej vojny na ukrajinsko-ruskom pomedzí? Je možné vyjasniť rozdiel medzi technologicky nutnou integráciou a nezmyselnou politikou sionistami delegovaných manažérov nadnárodných bánk a „komisií“?

Možno aj vy uvažujete, čo s tou „kladou“ urobiť…

Nuž myslím, že s kľudom dokážem odporučiť len jedno kompetentné rozhodnutie.

1. Ak sa necíti volič dostatočne vzdelaný (odborne, politicky) alebo ak zistí nedostatok informácií (alebo nemá možnosť rozlíšiť hoaxy od faktov) nemal by ísť voliť. Mal by sa spoľahnúť na názor tých, ktorí veria svojej kompetentnosti správne sa rozhodnúť (politike rozumejú a majú vytriedené fakty). Nevoliť, nelegitimizovať režim, je rozumný postoj aj občana, ktorý si je vedomý, že voľby nie sú možnosťou režim zmeniť, iba ho „zapojením sa“ legitimizovať. Na „skúšku“ porovnanie: disidenti nechodili do volieb organizovaných Národným frontom s vedúcou úlohou komunistickej strany, lebo vedeli, že ich výsledok neovplyvnia. Len umožnia narábať s faktom, že aj „signatári Charty“ volili jednotnú kandidátku NF.

• Ak mladý volič podlieha propagande, že neuplatnením svojho hlasu, stráca právo v budúcnosti kritizovať, mal by vedieť rozlíšiť kandidátmi ponúkané riešenia. Ťažká úloha! Už len definovanie základných problémov je zložité.  Myslím, že nás čakajú ťažké časy.

• Vláda nás zavliekla priamo aj nepriamo do vojny. Priamo, tým, že financuje ukrajinských (a aj iných) imigrantov, sponzoruje deficit Ukrajiny násobený korupciou tamojšej vládnej mafie. Nepriamo, že uprednostňuje na úkor slovenských (a európskych) hospodárskych záujmov, globálny a americký imperializmus na Ukrajine a v Rusku.

• Režim sa dostal do všeobecnej krízy pretože prehajdákal príjmy z výpredaja socializmu, verejného majetku, prírodných zdrojov. Zdevastoval aj pracovnú silu, vypredal ju „pod cenu“ za zlomky reálnej hodnoty. Vyčerpali sa aj dostupné úverové zdroje. A režim je v pozícií chorého závislého, neliečeného hráča. Nevie nič iné len živiť zúfalú nádej na náhodnú výhru…

• Reálne hrozia sociálne nepokoje. Dlhodobo zanedbávaný verejný sektor bude po ďalšej redukcii zdrojov, kolabovať vo všetkých oblastiach. V zdravotníctve, školstve, sociálnej a verejnej bezpečnosti. Vláda udržiava „mimoriadny stav“, aby mohla nasadiť ozbrojené sily na udržanie vlastnej moci, pozvala už do krajiny cudzie armády.

• Naša kríza je znásobená hlúposťou miestnych kolaborantov, no je aj súčasťou všeobecnej globálnej krízy. Čína a tretí svet konfrontuje svojím rastom Západ, pričom potravinová, energetická a ekologická kríza sprevádza kultúrnu konfrontáciu upadajúceho kolonializmu a imperializmu s novými historicky odlišnými tradíciami a aktuálnejšími hospodárskymi modelmi.

Kľúčové, podľa mňa , bude ako rýchlo sa rekonštruuje humánna civilizácia. Za kľúčovú komunálnu oblasť považujem komunikáciu (školstvo- reprodukcia vzdelanosti a verejná informovanosť- likvidácia komerčných a rekonštrukcia verejno-právnych médií). Určujúci charakter má však optimalizácia organizácie pre určujúce technológie. V našej, aktuálnej situácií, ide o umelú inteligenciu. Umelá inteligencia dokáže nahradiť všetky funkcie trhu a zrejme aj peňažného systému! Kľúčovým je teda aj v našich voľbách, či umožníme privatizáciu umelej inteligencie, alebo tá sa stane verejným (národným) vlastníctvom.

Na to, kto je schopný z kandidujúcich strán sa najlepšie zhostiť tohto zadania, si musí každý nájsť vlastnú odpoveď.

Je viem presne koho voliť odmietam: privatizérov verejného priestoru – v liberálnom/progresívnom aj konzervatívnom aranžmá. Obávam sa aj oportunizmu ostatných (nielen pre ešte živý príklad Tsyprasovho salta mortále), ale aj preto, že euroatlantická kuratela blokuje rozumné vecné riešenia.

Pre Západ nie je prioritou slovenský pokrok, ale slovenská poslušnosť…