Červená čiapočka

Celá Horáciova úvaha znie: Carpe diem quam minimum credula postero (užívaj si hneď – nedúfaj, nedôveruj budúcnosti).

Liberálni sociálni inžinieri propagujú prvú polovicu hesla, ako bežný opiát pre masové použitie. Liberáli nemajú budúcnosť!

Liberáli o nej nič nevedia!

Liberáli nemajú masám čo ponúknuť!

V ich predstave, je jedinou starosťou, ako „zabaviť“ masy, aby samy neriešili vlastnú budúcnosť. Priemysel entertainmentu (zábavy) je dobovým derivátom hier z osvedčeného rímskeho receptu „chlieb a hry“. Druhou polovicou je priemyselný „chleba“, zlacnený pridávaním stabilizátorov, korenenín, sladením a solením mletého hmyzu a geneticky modifikovaných strukovín. Do hier súdobý entertainment pridáva ešte viac (než to robili Rimania) krvi v „športe“, erotiky v kultúre a decibelov v hudbe…

Sociálne siete merajú individuálne preferencie a podľa nich, návykmi vyplavia zbytky vlastnej vôle. Z podstaty veci, jednoduchšie sa mentálna kastrácia, realizuje na tínedžeroch. Nie náhodou sa „mládež“ stáva predlženou rukou režimu. Indoktrinovaná profesionálnymi „marketérmi“, demonštruje, volí a nadáva. Večerná didžina, s dávkou marihuany, končiaca sexuálnym vrcholením (v prípade núdze virtuálnym) je pokrytá latinským bonmotom, s intelektuálnym akcentom – Carpe diem.

Ráno môže bolieť hlava, veď pracovať sa neoplatí…Osvedčená koloniálna prax ovládnutia teritória (zdrojov a populácie) spočíva v ovládnutí mladej generácie. Bizardné je, že v minulosti ovládali kolonizátori tých, čo prežili genocídu intervencie, prísľubom lepšej budúcnosti. Dnes inflácia ( nielen menová, ale konzumná – viac emócií, pôžitkov a zážitkov) zničila individualitu, nádej aj budúcnosť. Ponuka konzumu ( potravín, stimulantov a emócií) exponenciálne narástla. Pôžitkárstvo a generovaná lenivosť pripútalo mladú generáciu k barovým pultom a multimediálnym obrazovkám. Ich virtuálne životopisy tetujú tatéri, aby si pokreslení tínedžeri zachraňovali „osobnosť“. V tom, je šialený strach, z vlastnej zbytočnosti/nadbytočnosti! Piercing a dopichaná zafarbená pokožka nahradzujú osobnostné charaktery a osobnú identitu. Mäso do mlynčekov modernej civilizácie zúfalo obhajuje vlastný význam sebapoškodzovaním… Záchrana je ťažká! Za rubikonom virtuálnej civilizácie sa mladý človek ocitne ľahko, vrátiť sa na breh humánnej kultúry ťažko! Vysoké brehy humanizmu sú pre lenivé obete postmodernej kultúry vysoko – sú temer nedosiahnuteľné…