Červená čiapočka

Máme možnosť (so skupinou priateľov) položiť niekoľko otázok ruským odborníkom, k súčasnej situácií. Prosím pomôžte nám s ich formuláciou.

1. Mnoho, obecne používaných, tvrdení sa viaže na vojenskú konfrontáciu. Vybrali sme tú, ktorá tvrdí, že prvým padlým vo vojne je pravda. Aj v súčasnosti sa dialog nahradil dvoma paralelnými propagandistickými koncepciami, cenzúrou a perzekúciou iného názoru. Z logiky veci, ak je začiatok vojny koncom dialogu, potom je začiatok dialogu koncom vojny!… Aké sú možnosti obnovenia dialogu?
2. Chápeme pocit, že Sovietsky zväz, Ruská federácia a bývalé sovietske republiky, sa cítia byť podvedené realitou. Teda, kam sa posunula základná téza konca studenej vojny – spoločný európsky dom… Možno je to primárne americký podvod, orientovaný na udržanie vplyvu v Európe, prostredníctvom konfliktu medzi západnou Európou a Ruskom. No, nakoniec, je to aj zodpovednosť európskych inštitúcií. Európsku integráciu koncipujú bez, či dokonca, s vylúčením Ruska. Núka sa teda otázka: je možné obmedziť americký vplyv na rozhodovanie európskych inštitúcií, resp. dokážu sa európske inštitúcie rozhodovať vo vlastnom záujme, bez angažovania sa, za tie americké?
3. Často sa objavujú úvahy o zmene globálnej architektúry. O nahradení hegemónie USA multipolárnym globálnym systémom. Z podstaty ide o nahradenie diktátu jednej veľmoci, dohodou, kompromisom medzi viacerými, či dokonca všetkými, subjektami medzinárodného práva. Paradoxne pôsobí, v tejto súvislosti, že ozbrojený konflikt je vlastne reakciou na vyčerpanie diplomacie- rozumej- hľadania dohody. Diplomacia končí, ak jedna strana, stratí vieru v existenciu rozumnej dohody (Pápež to nazval „štekanie NATO na hraniciach Ruska“). Spravidla ide o precenenie vlastnej pozície, a (logicky) podcenenie pozície druhej strany. Kto sa mýli, a ako k tomu došlo v súčasnom konflikte?
4. Pred prvou svetovou vojnou zlyhal medzinárodný systém založený Vestfálskym mierom, pred druhou svetovou vojnou zlyhala Spoločnosť národov, a nateraz sa OSN a rozsiahly systém medzinárodných inštitúcií ukazuje neschopný, nielen preventívne, ale aj operatívne riešiť vojenské konflikty. Medzinárodné právo sa roztápa (kriví?, preparuje či vyparuje?)  vo vojenskom pakte, organizovanom USA (NATO). Dokonca sa do náhradného systému „medzinárodnej bezpečnosti“ zapájajú, aj tradične neutrálne, škandinávske štáty. O prikrytie sa „americkou perinou“ usilujú aj postsovietske elity v Gruzií a na Ukrajine (tie pobaltské tak urobili už dávnejšie)… Zmeškaný zánik NATO bude, podľa Vás, v entropii (oslabením priveľkým rozšírením, s mnohými rôznorodými záujmami a kultúrnymi princípmi) alebo naopak v ovládnutí celého sveta (a stratou nepriateľa, zmyslu existencie vojenského paktu)?