Červená čiapočka

Neustály vývoj civilizácie, z času-na čas, otvára okná príležitostí. Všeobecná civilizačná kríza  ich nateraz otvára dokorán.

Nové riešenia nevznikajú na „zelenej lúke“, aj keď vždy musia riešiť novú civilizačnú situáciu. Hoci  nemôžu, z podstaty procesov, obnovovať historické riešenia, politická skúsenosť ich inšpiruje aj ohraničuje…

Konzervatívne koncepty sa tradične pokúšajú o udržanie statusu quo, a vo svojej limitovanej politickej obmedzenosti (udržanie moci vládnucich elít), ponúkajú iba formálne úpravy. Oprašujú vlastné, spravidla vlastnou praxou, obchádzané tézy (lákavé, všeobecne, humanistické). Okrem protikorupčného boja, „zápasu“ o spravodlivosť, sa v nedostatku politickej predstavivosti, orientujú na boj proti svojim historickým protivníkom. V aktuálnom prípade reštaurácie kapitalizmu v Európe (po odstránení sovietskeho modelu, likvidujú aj škandinávsky sociálny štát), intenzívne dennodenne urputne bojujú proti „strohmanom“ socializmu. (Strohman je komunikačná schéma, v ktorej diskutujúci vymyslí svojmu oponentovi vlastnosti, ktoré oponent nemá, aby ich potom „principiálne“ rozcupoval…)  

Radikálne (revolučné, diskontinuitné) riešenia sa naopak pripravujú na zvládnutie rozsiahlych kvalitatívnych zmien civilizácie. Zdôrazňujú (v prípade marxistickej alternatívy) tlak technologického pokroku na sociálnu štruktúru civilizácie. Teda na neschopnosť hierarchického systému „uniesť“ zmeny poznania (vedeckého výskumu, technologických inovácií a rastu vzdelanosti a informovanosti) a akcentujú výhody sieťového usporiadania. Koncept nahradenia konkurencie, konceptom spolupráce, „hrozí“ odstránením vojnových konfliktov (významného „podnikateľského“ ziskového riešenia). Nastolením permanentného mieru. A tiež (aj enviromentálne) rozumnejšieho hospodárenia so zdrojmi, spravodlivejším uspokojovaním existenčných potrieb ľudí. Bez ohľadu na nepotizmus zdedeného majetkového postavenia.

 Rešpektujúc globalizáciu, ako nutný sprievodný jav technologického pokroku, rozumní vedia, že „aj najdlhšia cesta začína prvým krokom“ . Tým je organizovaný globálny subjekt, nositeľ politickej inovácie. Globálna oligarchia sa snaží proces utvárania „globálneho civilizačného subjektu“ torpédovať infiltrovaním rôznych kontroverzných motívov. Náboženských, generačných, rasových, kultúrnych a politických. Snaží sa (oficiálna euroatlantická doktrína) štylizovať ako záruka spravodlivosti a slobody. Paradox reality- rozpor medzi heslami a skutočnosťou- však ľuďom pomaly otvára oči. Sociálna tektonika, skryté prúdy civilizácie, už mocnejú a bobtná hnev i urazená súdnosť múdrych. Trójskym koňom sú  “liberálne“ iniciatívy, ktoré sa snažia marginalizovať základný sociálny konflikt medzi vlastníkmi a výrobcami, tvorcami donútenými sa predávať a nahrádzať ich témami LGBT, gender či starostlivosti o klietkový chov sliepok.

V súčasnosti sa konflikt odohráva v latentnom spore medzi „strednou (kolaborujúcou) triedou“ a masovou populáciou. V žolde hŕstky globálnych tyranov sa bankový a vojenský manažment, podporovaný entertaimentom, médiami a tajnou políciou, snaží udržať globálnu kontrolu. Nielen pandemickými opatreniami, ale uceleným systémom hospodárskej a sociálnej politiky realizujú kľúčovú úlohu operácie- fyzickú a mentálnu likvidáciu masovej populácie. Vyvolaniu existenčného strachu (strachu o život), uplynulý rok, dominovala COVID-propaganda ( hic! : podľa SŠÚ až jednu sedminu, v porovnaní s počtom úmrtí na kardiovaskulárne problémy minulý rok, spôsobila virová epidémia…!?!). Pandémia prekryla „šialenú Grétku“ s enviromentálnym ohrozením a pomaly buduje kazajku „dlhovej pasce“, do ktorej „s nadšením“ padajú republiky (národné štáty), s ich kolaboranstkými elitami. Vlastníci bánk budú, v dohľadnej dobe, hravo (ešte ľahšie, ako doteraz) kontrolovať (a podľa potreby meniť) vlády, redukovať verejné služby, najmä vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť o neproduktívnu populáciu.

Dlhé čakanie na Godota, môže zvečera-do rána nájsť, nie jedného, ale stovky rozumných lídrov. Masa? Cestou do krematórií, sa môže postaviť a pokúsiť sa o dôstojný život (a pochopiť, že sme všetci na jednej lodi- okrem tých, čo sa plavia na niekoľkých superluxusných jachtách…)