Červená čiapočka

Priateľka (s mojim rešpektom a slabosťou voči nej) ma vyzvala k diskusii s P. Weissom a spol., ktorý chcú prezentovať svoje postoje k aktuálnej kríze na Východe, ako „pohľad zľava“. A spol. sú Boris Zala, Juraj Marušiak a Brigita Schmognerová. Hoci si myslím, že moja argumentácia nezmyselnosti takejto diskusie ( Lecov bonmot: s hlupákmi sa nehádaj, ľudia si vás budú pliesť) je dostatočná (nepovažujem ich za „hlupákov“, ale za oportunistov), nechcem rezignovať na svoj postoj, že som ochotný diskutovať s kýmkoľvek a o čomkoľvek…

Majú mať v útorok 15.2.2022 „progresívne fórum“ …

Už len forma dištančnej diskusie, ktorá dáva organizátorom možnosť nielen vyberať, ale aj vypnúť, koho (ne-) chcú, ma neoslovuje. Preto vopred píšem otázky, na ktoré máme rozdielny názor (a ja si nemyslím, že ten môj je, na rozdiel od protagonistov diskusie, jediný pohľad zľava). Moja polemika začína už pri absencii,  tých nositeľov pohľadu zľava, ktorí majú dlhodobo populárne, ale skeptické,  postoje k danej otázke. Mám na mysli E.Chmelára, Ľ.Blahu či J.Sulejmana.

Ale poďme k rozdielnym názorom.

1. Ako možno uveriť kritickým postojom protagonistov diskusie, keď sa doteraz nestihli ospravedlniť za súhlas s bombardovaním civilného obyvateľstva Juhoslávie? Tento ich postoj nie je náhodným excesom, ale súčasťou politických postojov, odmietnutia neutrality Slovenska a presadenie členstva Slovenska v reziduálnom vojenskom pakte.
2. Ich politické postoje považujem za konjukturálne osobné rozhodnutia. V politológii sa nazývajú oportúnnymi. Ich motiváciou je primárne osobný záujem. V tomto prípade osobná akceptácia v mediálne ovládanom mainstremovom prostredí (a možno aj direktíva z externého prostredia). Ako paradox mi pripadá argumentácia, že to je – pre Slovensko- jedine možná pozícia. Ten paradox je v tom, že protagonisti kritizujú postoj Jozefa Tisu, ktorý používal rovnakú obhajobu svojho podliehania Hitlerovho nátlaku.
3. Iste, je dobré vedieť, že aj ich loajalita nátlaku USA má svoju medzu. No, fakt ich trvalej loajality s USA, im znemožňuje argumentáciu a vyklá nohy oponentúry! Spochybňuje historickú skúsenosť, že priateľstvo Západu je účelové, utilitárne. Viď Mníchovskú zradu, obetovanie Československa vlastným záujmom a krátkozrakej obhajobe „udržaním mieru“ ústupkami agresívnemu imperializmu!
4. Príklon k Západu je naviac aj recidívou dešpektu k historickej a kultúrnej zviazanosti s Ruskom. Uznávam, že skúsenosť s vojenským zásahom a prítomnosťou po roku 1968 značne poznačila túto väzbu. Ale toto spojenectvo obsahuje významnejšie konotácie. Najmä oslobodenie Slovenska z područia Nemecka, s veľkými obeťami životov. A pomoc pri obnove vojnou zničenej krajiny, v situácií, keď bolo Rusko ďaleko viac postihnuté jej následkami.
5. Kritika „zľava“ totiž by nemala byť iba kritikou procedúry (bez diskusie, cenzúrou iných názorov, urýchlené konanie vyjednávačov a prezidentky, hlasovanie poslancov v rozpore s väčšinovou mienkou voličov…).  Protagonisti nemajú možnosť do kľúčovej polohy postaviť  legitímny nárok malého štátu na úplnú suverenitu, ani prezentovať odmietnutie účasti na vojnovej propagande a príprave intervenčnej vojny.             
6. Podľa osvedčenej zásady židovských obchodníkov „neklásť všetky vajíčka do jedného košíka“ sa len ťažko skrýva v miernom („v medziach zákona“) odpore voči okupačnej dohode  je citeľná účelovosť politiky, aspoň čiastočného súznenia s väčšinovým názorom verejnosti. Nadaní intelektuáli sa chcú pokúsiť koláč aj zjesť aj ho mať (podľa anglického príslovia “ You don´´t have the cake, and eat it, too…“°oprava „Pupuššško“).
7. Diskusia nesie všetky znaky diskusných stratégií, ktoré chcú prekryť podstatu diskusie – fragmentácia problému, salámové trieštenie témy, používanie „strohmann“ (strašiaka) a pod. Brigita Schmognerová, Boris Zala, Juraj Marušiak aj Peter Weiss sú len protagonisti pokusu poskytnúť veľkej časti spoločnosti možnosť alibistickej pasivity v kľúčovej situácií, ktorá Slovensko ponára do marazmu atlantickej politiky vojenských avantúr. V tomto prípade, vzhľadom k vojenskej a politickej sile Ruska, s potenciálom ohroziť mier a zvrhnúť civilizáciu. Logika kolapsu liberálnokapitalistickej euroatlantickej civilizácie, pri fatálnom odhodlaní jej protagonistov radšej zničiť svet, ako prísť o svoje exkluzívne postavenie z nás robí touto dohodou rukojemníkom cudzích záujmov.

 A pravdepodobne aj ich obeťou…