Celkom prirodzene sa cítime zaskočení politickým vývojom. Hoci história ponúka veľa paralelných príbehov, súčasné aranžmá, najmä v technologickej oblasti, činí situáciu kruciálnou.
V zmäti ekonomických, ideologických, kultúrnych a politických záujmov, sme bezradní. Tento melting pot je sofistikovanou sociologickou stratégiou. Každý, bojuje s každým, o väčšie miesto na slnku! Parciálne konflikty, bojiská, záujmy spoluvytvárajú ilúziu slobody a demokracie (každý si môže vybrať svojho nepriateľa!)
Keďže marxizmus je všeobecne (a oprávnene) považovaný za vedeckú metódu, je nám poruke, aj v tomto prípade.
Od vekov, funkčná dialektika nestratila účinnosť ani v súčasnosti!
Bez identifikácie subjektov (osôb a obsadenia) nie je možno deju porozumieť. Proste postavy v hre musia byť nielen pomenované, ale musia byť identifikované ich pozície a ciele.
Zjednodušenie antickej drámy si vyžaduje sprehľadniť scénu…
Asi len málokto pochybuje o existencii globálnej oligarchie. Možné spory sa vedú okolo účasti feudálnych pohrobkov, lokálnych renegátov či CEO najvýznamnejších bánk a koncernov. A to ešte hegemóni tejto kasty „pracujú“ v anonymite (medzi najbohatšími časopisu Forbes nenájdete žiadneho Rothschielda, či Rockefellera…) Naopak mexickí a indickí „miliardári“ budujú ilúziu, akejsi internacionálnej komunity, kvalifikovanej mimoriadnymi schopnosťami. Kradnúť, zabíjať, zbíjať a podnikať…
Kamufláži napomáha aj virtuálna podpora fámy o „strednej triede“. Zamieňanie strednej triedy za rôzne sorty „elít“ sa snaží budovať ilúziu o konfuciánskom, meritokratickom systéme generovania schopných. Kompradori a kolaboranti však nemajú žiadnu ideológiu, ich lokajská ambícia poslúžiť, je iba existenčným oportunizmom, snahou po živote v luxuse. Ešte si pamätám ako nehanebne profitovala žurnalistická či herecká obec na príležitostiach „socializmu“. A nemenej nehanebne parazitujú na politickej zmene. Ich utilitarizmus je očividný, a prostitúcia základnou stratégiou prežitia.
Proletariát v rozvinutých krajinách, vidíme na vlastné oči, už (až na marginálne výnimky) neexistuje. Tradičný proletariát bol skonzumovaný! Časť (biele límčeky) sa považuje za strednú triedu, ďalšia časť bola pauperizovaná exekúciámi, hypotékami a „trhom práce“. Ostávajúca časť ašpiruje na pispôsobenia sa objednávke na biologické roboty (veľa tvoriť, málo troviť!).
Ak existuje sociologická základňa pre globálny proletariát, je to v tzv. treťom svete a krajinách BRICS.
Preto pri globálnych procesoch, okrem snahy trestať nelojálnosť voči globálnemu patricijátu, ide aj o preventívne odstrašovanie od neposlušnosti!
Zaujímavosťou je, že globálny patriciát využíva, ako ideologické krytie, sionistický koncept. Organicky sú „majitelia sveta“ spojený s doktrínou „božskej výlučnosti“ a vlastnej rasovej nadradenosti.
Aké ciele má súdobá stratégia globálneho kapitálu?
Nové technológie umožňujú a stenčujúce sa energetické a surovinové zdroje nútia, globálny kapitál k neomaltuziánskej genocíde. Organizácia genocídy, a zníženie rizika organizovaného odporu, určujú taktiku likvidácie tzv. „národných štátov“. Dokonca oligarchia je ochotná konzumovať aj nosné mýty o zastupiteľskej demokracii“ a politickej a ekonomickej slobode…
Rukopis je vidno nielen v kandidatúre gerontov v amerických voľbách, chaose britských, francúzskych a európskych „volieb“. Spoločným menovateľom je ničenie ilúzie o efektivite volieb ( občianske a ústavné právo určovať politické rozhodnutia….). Paralýza občianskych práv sa snaží obnoviť „dobu temna“ na polygóne veľkej technologickej zmeny zavádzaním umelej inteligencie. Ide o ďalší, možno posledný, pokus zlikvidovať humánnu spoločnosť a redukovať ľudstvo len na exkluzívnu skupinku globálnej oligarchie.
Bojujeme (neveľká skupina organizovaných) posledný boj za záchranu ľudstva…
Žiadny boj nie je vopred stratený, no, uznávame: šance sú malé!
Máme problém!
Celá debata | RSS tejto debaty