Červená čiapočka

Voľby 4.7. 2024 vyhrala Labour Party pod Starmerovým vedením. Ako?

Po prvé, prepadom prestíže konzervatívcov (zo 14 miliónov v 2019, na 7 miliónov 2024).

Po druhé, vzostupom  Reform UK: súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným Nigela Farangeho výrazne poskočila a získala o  644 tisíc hlasov viac, ako získala Strana brexitu v roku 2019. Reform UK plc. v týchto voľbách získala hlasy 4 miliónov voličov. Konzervatívcom zobrali farangeovci päť mandátov priamo a nepriamo ich pripravili až o 180 kresiel.

Po tretie, oživením  LibDems (Liberálnych demokratov): ani nie počtom hlasov (3,5 mil), ale získanými mandátmi – rast  z 15 na 72, väčšinou na úkor konzervatívcov.

Nakoniec svoju rolu zohral aj krach Škótskej národnej strany. Prišla o tretinu svojho podielu v roku 2019 – stratila 39 zo 48 mandátov, z toho 36 v prospech labouristov.

Systém First Past the Post (väčšinový systém; víťaz berie všetko) labouristom doručil ďalších 206 kresiel vo Westminstri. Hoci získali v tohtoročných voľbách o 3 milióny hlasov menej, ako v roku 2017 (2017-12,9 mil., 2019- 10,3 mil., 2024- 9,7 mil.). Pod vedením Keira Starmera klesol podiel hlasov pre kandidátov Labour Party, v porovnaní s jej výsledkom, pod vedením Jeremyho Corbina o viac, ako 8%! ( 2019 – 28% všetkých odovzdaných hlasov, 2019 -22% a 2024- 20%…).

Preto, zrejme, sa dá vylúčiť, že by Starmerova vláda menila volebný systém na pomerné zastúpenie (napriek uzneseniu konferencie Labouristickej strany v roku 2022).  Volebný systém je pre ňu výhodný- labouristi obsadili s podporou jednej tretiny voličov, temer dve tretiny kresiel v parlamente! Konzervatívci sú mierne zvýhodnení, LibDems sú zastúpení proporcionálne. Naopak ReformUK (N. Farange) so 14 % hlasov a Zelení so 7 % majú len symbolické zastúpenie. Od roku 1928 (v týchto voľbách po prvýkrát volili aj ženy) ide o najvýraznejší rozpor medzi získanými hlasmi a získanými poslaneckými mandátmi!

Pokračuje pokles volebnej účasti (z 69 % – 2017, 62 % -2019 a 60 % t.r.), výrazný je najmä v priemyslových, tradičných labouristických oblastiach. Potvrdzuje sa tak, že nepriateľstvo voličov voči Toryovcom (konzervatívcom) nebolo kompenzované zvýšením nadšenia pre labouristov. Starmerovci sa bránia (my to poznáme od čias SDĽ a socdem) že by radikálnou ľavicovou politikou, prišli o podporu takzvanej „strednej triedy“ – sklamaných voličov konzervatívcov a liberálov…

A to napriek tomu, že každý prieskum verejnej mienky ukazoval podporu verejnosti pre ľavicové riešenia :  vyššie zdanenie majetku a firemných ziskov, zavedenie dane z finančných špekulácii, obmedzenie platov a odmien bankárov, štátne vlastníctvo verejných služieb a Royal Mail (pošta), dôchodková spravodlivosť pre ženy, koniec charitatívneho postavenia súkromných škôl a podpora verejných investícií do zdravotníctva, bývania, verejnej dopravy a zelenej energie.

Samozrejme konformita labouristickej vlády s požiadavkami supov z NATO a Tel Avivu nie je nič nové. Novum je zbabelá kapitulácia pred požiadavkami finančného kapitálu, ešte pred prevzatím vlády. 17.7.2024  vystúpila nastupujúca ministerka financií Rachel Reevesová na „raňajkách“ s predstaviteľmi najväčších súkromných spoločností (šéfov Barclays, BT, Glaxo-Smith-Klein, Lloyds a Santander a i.) s prezentáciou labouristického straníckeho manifestu: „Skutočne dúfam, že …ak si prečítate časť o ekonomike, uvidíte v nej otlačky vašich prstov…“.

Asi nevyvolá, v tejto súvislosti, údiv, že firemné a súkromné dary pro Labour Party už v roku  2022 predstihli príspevky odborov a stále rastú. Vlani, s 14,6 miliónmi libier, darovali bohatí a velkí podnikatelia labouristom viac, ako dvojnásobok toho, čo im prispeli odbory.

V prvých týždňoch volebnej kampane v roku 2024 získali strany vyše 12 milionov libier, z toho dve tretiny pripadli labouristom, a bohatí sponzori Labour Party prebili  odbory v pomere tri k jednej!

Sú určité fakty, ktoré majú potenciál zmeny v Labour Party. V prvom rade úspech J. Corbyna. Aj to, že si ľavicoví poslanci ako Richard Burgon, Zara Sultana, Paula Barkerová a Diane Abbottová udržali svoje mandáty.

Voľby ukázali, že kapitál si už nehanebne kupuje už aj tradičné ľavicové strany a že ich politici sa radi nechávajú kupovať.

Britské voľby tiež ukazujú, že tzv. „demokracia“ je sofistikovaný systém, ako eliminovať vôľu voličov a chrániť mocenské pomery. Koniec-koncov aj Európani odmietli von Layenovej elitársky a ekoteroristický, provojnový koncept, ale väčšinový názor zlikvidovali parlamentné „počty a výpočty“. V kontexte rozbiehajúcej sa diskusie aj volebnom systéme na Slovensku netreba stratiť ostražitosť. Britský model jednokolových jednomandátových obvodov prakticky likviduje akýkoľvek alternatívny názor a umožňuje veľkokapitálu cielene koncentrovať svoje politické investície. Francúzsky dvojkolový systém zasa umožňuje likvidovať alternatívu dohodou ostatných strán. A to nehovorím, aké riziko vytvára sponzorský systém kombinovaný s mediálnou manipuláciou, v zastupiteľskej demokracii všeobecne, v partokratických systémoch to efektívne betónujú málomandátové obvody  alebo volebné kvóra.

Základnou deformáciou však je, že zastupiteľská demokracia (potvrdzujú to britské i francúzske a európske voľby) umožňuje ovládnuť spoločnosť straníckym sekretariátom, bez členskej základne a s menšinovou podporou verejnosti.