Červená čiapočka

Kto sa na nich šmykne uvidíme.

V prezidentskom paláci sa na Slovensku po niekoľkých rokoch „progresívnej“  politiky, stala z občianskej aktivistky- princeznej kráľovna (z Božej vôle alebo z vôle deepstatu?).

 Jej Eminencia Zuzana Čaputová I. (alebo posledná?).

Jej vrchnostenské rozhodnutie nevymenovať Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia je odôvodnené jej obavami, že by bolo v rozpore s enviromentálnou politikou štátu.

Sic! Pani prezidentka akoby si nevšimla, že voľbami vznikla vládna koalícia, ktorej celý vládny program je zreteľne v rozpore s vládnou politikou bývalých vlád  I. Matoviča, E. Hegera aj L. Ódora…

Plánuje prezidentka nerešpektovať výsledky volieb?

Hovorca Zuzany Poslednej, argumentuje, že by menovanie R. Huliaka ohrozilo „ústavné fungovanie“ rezortu.

Sic! Menovanie, z podstaty úkonu, nič neohrozuje. Ohroziť by „ústavné fungovanie“ mohli len rozhodnutia designovaného ministra. Tu sa jej Veličenstvo s konkubínom a dvoranmi vydáva na konšpiračné chodníčky. Nemá odkiaľ vedieť, čo by minister urobil (a teda, čo by bolo v rozpore s jeho ústavnými povinnosťami). Ak sa to pani prezidentka nedozvedela od iných bosoriek, ktoré v kryštáľových guliach vidia budúcnosť, je na vratkej pôde vlastných špekulácií.

 Už pri odvolaní I. Šimka prezentovala svoju citlivosť na to, čo si myslia podriadení odvolaného pána ministra. Je to zvláštny postoj, keď zvolený minister s podporou parlamentu (v prípade I. Šimka s jej podporou) podlieha nátlaku menovaných bafuňárov v rezorte. Súkromné a súkromno-verejné televízne okruhy sú plné pokračujúcej volebnej kampane Progresívneho Slovenska. Agitky ich komentátorov sa striedajú s pokynmi neúspešných kandidátov, čo by mal R. Fico urobiť, a čo nesmie urobiť. Z úst skrachovaných kandidátov, ako je Naď, to znie až groteskne…

Má (môže? musí?) prezidentka odvolávať tých, ktorí uspeli na základe názorov tých, ktorí vo voľbách neuspeli?

Pani prezidentka namydlila schody.

Zahráva sa, ak destabilizuje štát a popiera výsledky volieb, lebo sa jej nepáčia. Zahráva sa s ohňom, deklasuje koniec svojho pôsobenia a nezanedbateľné je aj riziko odsúdenia za vlastizradu.

(Občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.)

V súčasnej kritickej situácii financovania štátu, rozvratu verejných služieb, zdravotníctva, školstva, verejnej bezpečnosti, sociálneho mieru, v situácií, keď vojnové konflikty na Ukrajine a Blízkom Východe hrozia svetovou vojnou civilizácií, sú jej kroky nielen nezodpovedné, ale hazardujú s osudmi miliónov spoluobčanov.