Červená čiapočka

Až zostaví Progresívne Slovensko vládu, zistíme, či sme sa nedostali z dažďa, pod odkvap. Či naozaj svitá na lepšie časy, s dúhovým oblúkom slnečného dňa, po tom daždivom …

Progresívci stupňujú generačný spor. Mladá generácia je zhnusená z chaotického exhibicionizmu regionálnych kamelotov, politikov insitných riešení a  „svätej vojny“ katolíckych dervišov (liberálni jehovisti drogovej beztrestnosti, desiatok pohlaví a pestrých manželstiev, kilečiek na podporu daňových únikov a ľahší dovoz druhotriednych potravín majú plnú mediálnu podporu- a kto z mladých by displeju svojho mobilu neveril!). Na čierno, média nalakovali aj „štát milujúcu“ sociálno-demokratickú ľavicu, ktorej aktuálne, nasadzujú aj mečiarovskú hlavu. A tak, máme politiku „Mládež je držiteľka rána! A starci jej len odhrýzajú s veľkého koláča!“

Voľby sú (ako v prípade Miss, aj v prípade poslaneckom) o tom, kto dokáže lepšie v publiku vzbudiť dôveru. Väčšina voličov (a novinárov) nemá ani šajnu, o problémoch, ktoré majú koaliční „zastupitelia“ a ich vláda riešiť. To umožňuje rozhodovať sa, podľa defilé v plavkách (čo si najviac želáte?- Svetový mier!) a sexappealu favoritov (lídri sa prezentujú lepšími „funkciami“, ako smartphony poslednej generácie).

Priatelia z Péeska nie sú ani fyzicky očarujúci, ani politicky skúsení. O to viac sa musia snažiť propagandou predať svoje kľúče od budúcnosti. Veľké preferencie a bratislavské šosáctvo im niekedy však namieša do ich medových motúzov aj trochu domáceho blenu. Lesbická expertka PS pre „ rodinné politiky“ pani Pleváková, napríklad, medzi PS podporované rodiny počíta, aj tie svoje „dúhové“! A už v prvom odstavci „programu pre rodiny“ nahradzuje „otcovskú“ dovolenku (možnosť potešiť sa prírastku do rodiny),  popôrodnou dávkou, aby výhodu mohla čerpať aj iná osoba, ako otec… Rozumiem! Lesby si, pri boome materských agentúr,  dokážu ľahko prenajať ukrajinskú maternicu (údajne najrýchlejšie rastúce odvetvie ukrajinskej ekonomiky). A spoločne sa tešiť „prírastku“ do dúhovej rodiny… Teplé motívy progresívnej rodinnej politiky sa vinú celým dokumentom. Veď budúcnosť, je podľa celého programu PS, určená tým, čo „majú“… (…na „zdielané“ súkromné lietadlo, jachtu, apartmán, ostrov a aj na zdielanie maternice chudobnejšej Ukrajinky…)   

Po tom, čo liberálne vlády „pretransformovali“ (prežrali) nemalý slovenský kapitál, národné bohatstvo a dokonca do dlhového otroctva uvrhli všetky generácie (tie budúce – pochopiteľne – na dlhšie obdobie…) je kľúčovým problémom volebnej  „kortešačky“, riešenie ekonomickej budúcnosti Slovenska. V prípade PS pozornosť púta, že protežovaný, Atlantikom pokrstený ekonomický expert Hellebrandt „zhorel“ pri prvom verejnom vystúpení. Výrokom -parafrázujem -„je kde brať, veď slovenskí dôchodcovia si žijú nad pomery EÚ“ prerazil dieru pod čiarou ponoru, v názore, že gayovia sú inteligentní a kreatívni, pošramotil aj aureolu šorošovských expertov na ekonomické otázky. Druhý sled, Kišš so Štefunkom, varí „z vody“. Celý program PS sa blyští „opatreniami“ s veľkými rozpočtovými nákladmi (odhadujem zvýšenú ročnú rozpočtovú záťaž 8+ miliárd Eur). Chabé (a sporné) výkriky ekonomických expertov situáciu neriešia!. V situácií, keď zdravotníctvo, školstvo, sociálne zabezpečenie dodýchavajú, dosahovať zlepšenie ekonomiky „ zníženia zaťaženia práce“ je vlastizradou! Pripomína mi kompradorský projekt P. Weissa z deväťdesiatych rokov „úspešne Slovensko začleniť do globálnych štruktúr využitím komparatívnej výhody lacnej pracovnej sily“.

Už pri vzniku Progresívneho Slovenska som upozorňoval na jeho protofašistický program (rozumej snahu ovládnuť štát, v službách veľkokapitálu, za pomoci populistických sľubov). Medzičasom sa situácia na Slovensku významne zhoršila, a po nezvládnutej pandémii, pribudla aj (okrem politickej, aj vojenská, hospodárska, finančná) nákladná angažovanosť štátu vo vojne proti Rusku.

Myslím, že nezávislá prokuratúra by mohla nájsť dostatok dôvodov na rozpustenie sionisticko-socialistickej „slovenskej“ strany (SS SS), podnikajúcej pod názvom Progresívne Slovensko. Pravdepodobnejšie však je, že mladí voliči, voliči zo zahraničia, úradnícka vláda p. Čaputovej a pracovníci známej IT firmy, zabezpečia volebný výsledok, ktorý umožní vznik progresívnej vlády pána Šimečku. Vo všeobecnej kríze, pod tlakom globálnych „záväzkov“ to bude derniéra inscenácie formálnej „demokracie“.

Ak totiž nevznikne vláda schopná zostúpiť k svojim voličom a spolu s nimi, na jednej palube, čeliť bezprecendetnej kríze, príde „doba temna“. ( V pokračovaní môjho „volebného sprievodcu“ sa Vám zverím, aj s obavami, či druhá strana tiež nepôjde Tsyprasovou cestou- klačiačky, podľa direktív globálnych bánk a kartelov….)

Cenzúra, policajný štát, podpora eugeniky, ale aj udavačstva, a bieda na Slovensku v historických rozmeroch  privedie voličov PS k oneskorenej ľútosti. Neviem, či im to pomôže k lepšiemu pocitu pri úteku z krajiny, alebo pri hrdlačení na cudzích pánov.

Ubezpečujem ich, že mňa to nepoteší, že som mal odôvodnené obavy. Patrím k tým skeptikom, ktorí sú radi, že sa ich predpovede nesplnia….