Červená čiapočka

V útorok 10.1.2023 uplynie 110 rokov od narodenia Dr. Gustáva Husáka. Štátnika, ktorý dal Slovensku tvár 20. storočia.

Ak by sme hľadali paralely, Ľudovít Štúr vzbudil v 19. storočí slovenský národ, ako antický Prométheus (uhorské orly mu, doteraz, vyďobávajú pečeň…). A Gustáv Husák, ako Perikles, doviedol a viedol Slovensko v 20.storočí, v jeho najlepšom období. Spod slamených striech k modernej štátnosti, k civilizačnej emancipácií. Slovensko má „Husákove deti“… Šťastnú generáciu narodenú za súmraku európskej civilizácie. Generáciu formovanú počas vrcholného obdobia rozvoja spoločnosti.

Súpis vybudovaných priemyselných podnikov v druhej polovici 20. storočia, spracovaný SAV, má niekoľko stoviek položiek. Pripomeniem len niektoré: VSŽ Košice, ZSNP Žiar nad Hronom, Tesla Orava i Piešťany, Vukov Prešov, BAZ a TAZ, Slovnaft, Duslo Šaľa. Rovnako sa dajú menovať poľnohospodárske podniky, vysoké školy, vedecké ústavy, divadlá, nemocnice… Diaľnice, atómové elektrárne, vodné diela- Gabčíkovo, Liptovská Mara, Šírava.

U nás ťažko byť hrdinom. Gustáva Husáka trikrát stranícki byrokrati vylúčili z KSS. Počas slovakštátu sa im nepáčilo, že odmietol zapájať do ilegálneho odboja študentov, s odôvodnením, že Slovensko bude potrebovať po páde vazalského režimu, vlastnú národnú inteligenciu. V päťdesiatych rokoch, prekážala pri deštrukcií, národným povstaním získanej, suverenity Slovenska, Husákova reputácia. A napokon Plevzovi junáci, možno, aby ľahšie premenovali KSS, ho vylúčili, po tretí krát.

Ak na Slovensku dokážeme pripomenúť Hlinku (za černovskú vzburu si to zaslúži), Štefánika (za čs. légie) myslím, že by sme sa, napriek „hlúpej“ dobe, mali vážne zaoberať dôstojným memoriálom Gustáva Husáka. Iste, doba Husákovi nepraje. Po uši, v západoeurópskych pomeroch, ukotvení trafikanti sa predvádzajú nielen manažérskymi omylmi, ale aj hlúpym antikomunizmom. Akoby sa dala hlúposť kamuflovať ideologickou prudériou.

Gustáv Husák sa stal štátnikom, pretože, ako jeden z mála, nad politiku nadraďoval humanistické hodnoty. Bol prirodzeným demokratom, odmietal revanšizmus, rozumel politike a ctil ľudské práva. Iste budú kritici, ktorí to budú spochybňovať (taká je slovenská súčasnosť, dnes sa to honoruje). Osudom slovenských politikov (myslím tých, ktorí majú miesto v slovenskom Panteóne) je osamelosť. Sú solitérni -oportúnnosť Jesenského demokratov ich ponecháva (ponechávala) samých na seba. Naopak. Ak sa nakopnutím dá získať funkcia, či grant, nájdu sa vždy nežičliví donášači. Kopnú, a schovajú sa v režimnom dave (Gusto, vylez, nejaká špina ťa zradila…)

Nemyslím si, že by sme mali Hlavné námestie v Bratislave premenovať na Námestie Dr.Gustáva Husáka, pretože presadil federalizáciu, ani preto, že zriadil cirkevnú provinciu, ani za publicistiku v DAVe, či Vianočnú dohodu a Slovenské národné povstanie. Nemusí to byť ani za Košický vládny program, ani za riešenie krízy v roku 1968. Nemusíme zdôrazňovať jeho úsilie o emancipáciu slovenskej inteligencie, ani len jeho zarputilosť s akou presadzoval spriemyselnenie Slovenska, nie je potrebné uctievať jeho hrdinstvo v odboji, rezistenciu na Pankráci, či osobnú obetu počas normalizácie.

Ale je potrebné to všetko, a mnoho ďalšieho si uctiť, aby sme boli národom hodným svojho hrdinu!

Česť pamiatke komunistu, intelektuála a človeka Dr. Gustáva Husáka.

V útorok 10.1.2023 sa zúčastním spomienky na hrobe o 10.30 hod (s členmi KSS) o 15.00 hod (s členmi SZPB) a vo štvrtok (12.1.2023 o 16.30 hod moderujem na Gunduličovej ul.12 v Bratislave besedu s autorom monografie o Dr. Husákovi Michalom Macháčkom) Pozývam všetkých, ktorí majú možnosť si pripomenúť osobnosť dr. Gustáva Husáka