Červená čiapočka

Politická pandémia len podčiarkuje význam (mediálnej/masovej) komunikácie. Mnohí považujú za zakladateľov goebellsovskú nacistickú propagandu, iní Protokoly sionskych mudrcov.

Ja si myslím, že jej korene sú v antike, keď si vládcovia uvedomili, že sa im ľahšie (s menšími nákladmi a vyššími výnosmi) vládne, ak majú vládu podporenú ideologicky.

V Egypte, starom Izraeli či Ríme sa stalo náboženstvo základom štátu a propagandisti (rabíni a kňazi) sa stali predovšetkým propagandistami… Základom propagandy je šírenie takého pohľadu na svet, ktorý používa, selektívne a pozmeňovaním, fakty (skutočnosť) na podoprenie hodnôt režimu.

V pandémii – na úkor autenitických informácií – vládnu sprostredkované informácie: televízie a sociálne siete ( ba dokonca aj vzdelávací systém) .

Z rozvíjajúceho sa stáva dominantné.

Realita je sekundárna, dôležitá je virtuálna realita, vytvorená médiami (veci nie sú také, ako v skutočnosti, ale také, aké ich chcú mať médiá!) Preto režimy a korporácie vynakladajú toľko zdrojov nielen na propagandu, ale aj na kontrapropagandu (odborne sa to nazýva „hybridná hrozba“). Ako huby po daždi (okrem MOM) rastú mediálne agentúry. A menia sa na volebné štáby: predávajú politické funkcie (prebendy- lukratívne miesta verejnej správy, s korupčným „potenciálom“).

Apelovanie na „novinársku česť“ je ako propagovať celibát vo verejnom dome: zamestnankyne (pasákov) živí presný opak, klienti tam chodia z opačných dôvodov.

Celý systém je postavený na promiskuite, a hlasy vyzývajúce k poctivosti sú „neslušné“, sú protirežimné!

(k úvahe ma vyprovokoval M.Albert esejou Matovič potrebuje robotických novinárov plniacich jeho povely in web DAVDVA)