Červená čiapočka

Fejkový koncept demokracie sa oficiálne kryje ako „zastupiteľská demokracia“. Architektúru zastupiteľskej demokracie tvorí snaha nahradiť demokraciu náhradným, umelým (margarínovým) mechanizmom pseudodemokracie.

Margarínová demokracia je interpretovaná iba ako legitimácia vládnucich elít. Absentuje základ demokracie – uplatnenie a zosúladenie občianskych záujmov, pri riešení obecných (všeobecných, celospoločenských) problémov a postupov, ktoré sú efektívnejšie, ako individuálne riešenia. Náhražkový, až degeneratívny charakter zastupiteľskej demokracie, je možno argumentovať vládou menšiny, obmedzenou zodpovednosťou vlády, konverziou vlády ľudu na vládu straníckych sekretariátov, elimináciou verejných záujmov a ich nahradenie súkromnými záujmami sponzorov a politickej reprezentácie.

Noam Chomsky (in Rekviem za americký sen, ISBN 978-80-89875-20-7) cituje inštrukciu „Otca ústavy“ Jamesa Madisona pre prípravu americkej ústavy: „Voľby by mali byť navrhnuté tak, aby chránili menšinu bohatých pred väčšinou„. K americkej koncepcii „obmedzenej demokracie“, uvádza Chomsky aj Aristetolove riešenie problému – odstraňovanie nerovnosti, nie odstraňovanie demokracie).

Zastupiteľská demokracia nevyhnutne smeruje k obmedzeniam (deštrukcii podstaty) demokracie. Odníma klauzulami ( napr. 5% kvórom, volebnou kauciou a inými nástrojmi) občianske práva voličom (riadne zvoleným poslancom odníma mandáty a prideľuje ich za „zbytkové hlasy“ iným kandidátom, s menším počtom voličov t.j. hlasy voličov veľkých strán eliminujú hlasy ostatných).

Umožňuje manipuláciu voličov tým, že obmedzuje politickú súťaž zavádzaním majetkových cenzusov. ( „Staré parlamentné strany“ dostávajú štátne dotácie a sú zvýhodňované voči iným stranám, zavádza poplatky a najmä komercionalizuje voľby investíciami do reklamy, koncipovanej ako manipulácie voličov- sľuby, kauzy, promócie a ilúzie bonifikovaných nájomných kandidátov).

Podporuje nezodpovednosť pri výkone vlády tvrdením, že voľbou na niekoľkoročné obdobie strácajú voliči právo vyžadovať od zastupiteľov zodpovednosť. Absenciou tejto zodpovednosti nahradzujú straníckou disciplínou- rozumej- neobmedzenou vládou straníckych sekretariátov a lídrov. Tí určujú politické riešenia, namiesto voličov – ak nie inak – tak nomináciou „poslušných“ na kandidátky, zaručujúce pokračovanie osobných výhod „zastupiteľa“ (exkluzívne platy, sociálne a zdravotné benefity, diplomatické pasy, imunitu pri komerčných špekuláciách a pod.).

Obmedzenie formálnej demokracie v minulosti paradoxne tak spôsobilo reštauráciu aristokratických maniérov a odstránilo aj primárne garancie demokracie.

Ide o vzdelanie, sociálnu bezpečnosť a rovnosť práv.

Zrušenie jednotnej školskej sústavy vedie k „debilizácií“ pracujúcej a odkázanej väčšiny. Je nesporné, že „duálne vzdelávanie“ ( vynútené podnikateľmi) s nahrádzaním vzdelávania podradnou lacnou prácou v továrňach a na druhej strane súkromné školy, s desaťtisícovými poplatkami a špecializovanými vzdelávacími príležitosťami, reprodukujú politickú (sociálnu a kompetenčnú) diferenciáciu. Na „vládnucich“ a „ovládaných“.

Súčasťou stratégie obmedzovania občianskych práv je aj informačná mediálna manipulácia. Nielen priama cenzúra, ale selektívne spravodajstvo podľa ideologických doktrín, nahradzujú znalosť reality , virtuálnymi politickými konštrukciami (napr. „zločinnosť“ socializmu a „pokrokovosť“ liberálneho kapitalizmu).

Ako rozmotať tento „gordický uzol demokracie“ pred vyše dvoma tisíckami rokov ukázal Alexander Veľký.

A Hans Christian Andersen opísal v „Cisárových nových šatoch“.

Cisár je nahý … …a „zastupiteľská demokracia“ nie je demokracia !