pokračovanie
Generácia DAVu ( Vlado Clementis a Ján Poničan mali 22 rokov, Daniel Okáli a Fraňo Kráľ 21, Peter Jilemnický 23, Laco Novomeský 20 , najstarší bol 24-ročný Andrej Sirácky) reagovali generačnou výzvou, pred sto rokmi, na zradu aj slovenskej „strednej triedy“ pri vzniku Československa.
A zrada kompradorov a kolaborantov naďalej ostáva typickým spôsobom zachádzania s mladou generáciou na Slovensku.
Neviem, či to je osud malých národov, alebo dôsledok genetického šľachtenia miestnej populácie? Nájazdníci, kolonisti, hegemóni (s Jankom Jesenským – duby vyválali a … ostali len osiky, ktoré sa dokázali „ohnúť“!) Horko-smutne sa hovorí o tom, ako na Slovensku, ťažko byť prorokom! Janošíka sme nechali obesiť, Štúra vykrvácať, Štefánika zostreliť, Husáka zavrieť…
Len letmo pripomeniem osudy ďalších piatich generácií . Po dvadsiatich rokoch, od úspechu prvej generácie DAVu , v roku 1944, mladá generácia reagovala národným povstaním a primknutím sa k sovietskemu Rusku na mníchovskú zradu Západu a krach koncepcie „večného spojenectva s Veľkonemeckou ríšou“ klérofašistických renegátov.
Jej generačné úsilie vrcholilo na jeseň 1947 socialistickou iniciatívou!
O ďalších dvadsať rokov sa musela vysporiadať ďalšia generácia, generácia roku 1964, so zradou pražskej byrokracie a neschopnosťou neskúsenej robotníckej aristokracie čeliť Západom vztýčenej „Železnej opone“ a studenej vojne. Obeťou revízie politického odkazu SNP a Košického vládneho programu, „za oponou“, boli procesy s tzv. buržoáznymi nacionalistami. A aj ľudová demokracia.
Generačná iniciatíva šesťdesiatych rokov smerovala k osvieženiu socializmu aj federalizácii. Zdecimovaní a väzením zastrašení DAVisti a mladá generácia síce zvládli spor s Novotného pragocentristickou straníckou nomenklatúrou. Boli však len provincionálnou skupinou hnutia ovládaného českou buržoáziou. „Pražská jar“ sa pokúsila celosvetové hnutie odporu, zneužiť na revíziu povojnového usporiadania Európy a príklon k Západnej Európe. Vojenský zásah spojencov (v neschopnosti politického riešenia, po dohode Moskvy a Západu, ktorý sa tiež potreboval vysporiadať s revoltou mládeže v Paríži a Washingtone, kde ešte aj eskaloval odpor proti vietnamskej vojne a rasovej segregácií) spochybnil ľudovodemokratický charakter a erodoval dôveru k socializmu.
Aj o dvadsať rokov (1984) sa prejavilo generačné sklamanie zo straty ideálov. Veteráni normalizácie nedokázali (z mnohých vnútorných a zahraničnopolitických dôvodov) viac, ako konzervovať stav spoločnosti. Západná stratégia „détante (uvoľňovania)“ a rezignácia straníckej nomenklatúry na komunistické ideály (nomenklatúra sa snažila o konvergenciu systémov), viedli k ďalšiemu zneužitiu mladej generácie, sprvu nadšenej „prestavbou“. K nahradeniu ambície budovania novej spoločnosti, konzumnými ideálmi návratu „do Európy“….
Mládež prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa však stala z protagonistov iba „nežnými“ obeťami podvodu a zrady domácich renegátov.
Okolo roku 2004 teda bola ďalšia mladá generácia konfrontovaná s tým, že nielenže nezanikli vojenské pakty, ale nové Slovensko sa stalo polygónom pre politické a vojenské manévre Západu proti Rusku! Namiesto dosiahnutia životnej úrovne na Západe, západní kolonialisti odstrojili (socializmom vybudovanú priemyselnú sebestačnú ekonomiku). Západ nás „transformoval“, s pomocou miestnych kompradorov a kolaborantov na montážne automobilové linky, postavené na najúrodnejších nivách a v najkrajších zákutiach Slovenska. Stali sme sa zadĺženou krajinou, s mizerným školstvom, zdravotníctvom, sme krajinou ovládanú presstitútmi a bezcharakternou juristokraciou. S mizernými platmi, za primitívnu manuálnu prácu…
Súčasná mladá generácia (2024) je v zložitej situácií. Kompradori a kolaboranti jej podsúvajú, že príčinou jej nelichotivej situácie a straty perspektívy je snaha časti bývalej nomenklatúry odolávať Bruselu a Západu. Debilizáciou vzdelania a výchovy mládeže, s pomocou piatej kolóny sponzorovaných „občianskych aktivistov“ otáčajú hnev proti R. Ficovi. Mediálne manipulácie a využívanie moderných sociologických nástrojov im to umožňuje…
Generácia 2024 bude pravdepodobne poslednou generáciou slovenskej mládeže. Mladí ľudia chcú byť čo najrýchlejšie „európania“! Zradení a zrádzaní, nerozprávajú, nemyslia a nekonajú „slovensky“.
Optimisti očakávajú zmenu medzinárodnej situácie, úpadok Západu a stratu anglo-americkej hegemónie.
Pesimisti si kupujú zásoby pre prípad rozšírenia vojny aj na naše územie.
Tí rozumnejší, sa už vysťahovali, aby ich „progresívni“ verbovači, vyškolení ukrajinskými fašistami, nedohnali…
Všetky reakcie:11
Iď kdesi kamsi, nejaký blaha a či perný ........ ...
Tak tento článok je ukážkou toho, že internet... ...
Celá debata | RSS tejto debaty