Červená čiapočka

O niekoľko dní uplynie sto rokov od významného počinu slovenských ľavicových intelektuálov, vydanie prvého čísla DAVu.

Redakčný úvodník vystrašil slovenských meštiakov: … prichádzame až po siedmych rokoch. Prichádzame zaťažení vedomím, že staršie generácie ustrnuli v zajatí a lieni starootcovských tradícií. S vedomím, že nevykonali temer nič aby doterajší poriadok triedneho útlaku a utláčania človeka, človekom bol odstránený…

Slovenskí študenti obvinili slovenskú inteligenciu z kolaborácie : „…aby sme pripomínali aj ostatnej inteligencii jej povinnosti voči pracujúcemu proletariátu. Na perách s obžalobou. Lebo ona dosiaľ, sťa poddajná slúžka vstupuje do služieb kapitálu. Mätie mysle davov heslami otrokárskymi…“

Zrozumiteľne deklarujú svoju politickú, kultúrnu a generačnú iniciatívu. Inštitucionalizovali sklamanie z novej československej republiky, ktorá defraudovala očakávania nielen národného, ale aj sociálneho oslobodenia Slovákov (pochopiteľne aj Čechov, Moravanov,Nemcov, Maďarov a Rusínov). Masarykova „otázka sociální“ sa postupne zredukovala na direktívu „modli sa a pracuj“, pričom dôraz nebol na liberalizmom relativizovanom „modli sa!“, ale na policajnom donútení „pracuj!“.

Od prihlásenia sa k ideálom VOSR, sa česká buržoázia s asistenciou slovenských oportunistov pridala k západnej protisovietskej propagande „pečených detí v Rusku“ (L. Novomeský: Lžihumanizmus z hľadiska pečených detí, Pravda č. 92, 22.IV.1927).

Dr. L. Perný inšpiratívne nazval svoju monografiu o L. Novomeskom „Kultúrna revolúcia Laca Novomeského“ (vyd. Spoločnosť Ladislava Novomeského, Bratislava, 2017). Použil analógiu s historickým pojmom Kultúrna revolúcia. Urobím krátku poznámku k obsahu pojmu kultúra. Aktuálne zúženie tohto pojmu na „umenie“ a ešte presnejšie na umenie „umelcov“, ktorých umenie stojí a padá, začína a končí pri schopnosti čerpať štátne dotácie na programové ciele „progresivizmu“. Dodnes ťažko znášam, že Fond na podporu umenia pred niekoľkými rokmi zamietol DAVu DVA grant vo výške niekoľkosto eur, ale podporil v tej istej sekcii ročenku LGBTI. Vtedajší „odborníci“ Fondu by asi odmietli dotovať aj geniálneho W. Shakespeara, s ohľadom na vlastné ideologické predispozície. Shakespeare, postavou Shyllocka v Kupcovi benátskom, predsa prejavil svoj „antisemitizmus“…

Verím, že sa aj Slovensko vráti k vnímaniu kultúry ako „komplexu špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru“. (viď tp://www.unesco.org/educ…/imld_2002/unversal_decla.shtml)

A mladíci DAVu vo svojej generačnej revolúcii v roku 1924 (a aj ich nasledovníci v DAVDVA) o temer sto rokov potom dali svojmu literárno-publicistickému projektu rozmer kultúrnej revolúcie.

(1.časť – pokračovanie o tri dni)