Červená čiapočka

Pekný volebný výsledok vo voľbách do Európskeho parlamentu (7.-9.6.2024) je určite úspechom Kateřiny Konečnej. Dominovala nielen „červenými šatami“ ale aj svojou intelektuálnou výbavou v TV debatách (videl som, ako je „Katka  cool“ 4.6.2024 na CNN Prima).

Vymazala Okamuru aj ČSSD!

Úspech sa nedá kritizovať, je však predovšetkým príležitosťou na inšpiráciu a rast prestíže.

Vediem doma (na Slovensku) spor, či sa komunisti majú resp. nemajú orientovať na úspechy v liberálnom, progresivistickom (buržoáznom) politickom systéme. Mám na mysli jeho viditeľnú – parlamentnú časť  (voľby sú špičkou ľadovca, ktorý ukrýva pod hladinou masu agentúrnej, mediálnej a korupčnej mašinérie zastupiteľskej demokracie).

Zastávam názor, že úspechy v tejto sfére sú vítaným efektom komunistického hnutia, v úsilí po zmene politického systému. Ale nie sú cieľom! Oficiálna (vysoké platy, výsluhové dôchodky, imunita a pod) a neoficiálna korupcia ( najmä lobbying), majú veľký potenciál osobnej motivácie. Nechcem moralizovať. Chápem „ľudskú“ stránku politiky: satisfakciu uznania, aj prirodzenú túžbu „žiť lepšie“…

Chcem v interpretácií volebnej kampane a volieb hľadať odpoveď, čo si zvolila Komunistická strana Čiech a Moravy. Či ide o iba projekt skupinovej záchrany vlastných kariér_ (To urobila Strana demokratickej ľavice na Slovensku. Nomenklatúra U45 sa dostala až do vládnej koalície. S tristnými následkami, stratou oprávnenia k existencii. V ministerských kabinetoch a privatizácií prišli o politický program a zmysel vlastnej existencie! Problémom naplneného sna je, že prestane existovať…)

Bez ohľadu k tomu, či sa KSČM úspešne začlenila do systému „parlamentných strán“ alebo opäť dvíha bojovú zástavu proletariátu (nemajetných), je výsledok volieb významnou stabilizáciou jej postavenia.

KSČM má (opäť)  príležitosť zabrať Lidový dúm. Komanditné Šmardove vedenie je „v práve“ len formálne! Morálne, straníci K. Konečnej získali (opäť) právo na pozostalosť sociálnej demokracie…

Spor o „Lidový dúm“ je možné vyhrať iba tak, že sa KSČM stane nespochybniteľnou sociálnou demokraciou ?!?

Zrejme nie je možný, mediálne asistovaný, úspech KSČM, ak by mali média a ich sponzori pochybnosti, že tomu tak nie je…(Ak by získali podozrenie, že komunisti pokračujú v úsilí zmeniť buržoázny politický systém, radšej by doručili mandáty Okamurovi či Zaorálkovi).

Preto možno rozumieť tomu, že predsedníčka KSČM vyhýba pomenovať iné, ako konformné, politické ciele. (Politická samovražda je len pre prestárlych, vyčerpaných a unavených lídrov). Elegantne sa vyhýba obhajobe reálneho socializmu a svoje vízie obmedzuje na „lepšie fungujúcu EÚ a demokraciu“…

Nepochybujem, že K. Konečná vie, že tam riešenie lokálnych ani globálnych problémov neleží…

Ako, príslušník širšieho politického vedenia predchádzajúceho režimu, si vo vlastnom sklamaní, dovolím upozornenie.

Konflikt (konflikty) som odkladal s vedomím, že „hlavu rozbiť si je možno len raz!“ Odkladal som, až ma doba (námestia plné, ako v ´48) predbehla a  Gorbačov, Thatcherová, Havel dobehli. Nestihol som sa pobiť (a asi aj mnohí ďalší) za lepší socializmus a napriamení politickej trajektórie ku komunizmu. Za trest ukradli (nielen nám) republiku a budúcnosť. „Revolucionári“ (kontrarevolucionári) odovzdali národ do vazalstva globálnemu kapitálu a miestnym sebcom…

Podstatou toho varovania (ak som to málo naznačil) je, že je riskantné premeškať čas k „vzbure“.

Ešte chvíľu vydrží KSČM politika „zásadnej“ ostrej kritiky.

Hľadanie „kapitalizmu s ľudskou tvárou“.

Ale mala by byť organizačne, personálne a programovo pripravená k razantnej zmene.

Inak ju doba predbehne, a bude predmetom historickej ľútosti.

Tak, ako sa to stalo komunistom v KSČ…