Červená čiapočka

Základné deliacie čiary vedú generačným rozhraním, regionálnym/sídelným členením a kritickým/nekritickým preberaním euroatlantických interpretácií civilizačných hodnôt resp. vojny na Ukrajine a Blízkom Východe.

Jadro opozičnej sociálnej skupiny tvoria Bratislavčania (a obyvatelia mestských „centier“ – Košice, B. Bystrica, Trenčín, Prešov) generácia U45, ktorá nepoznala inú (socialistickú) realitu a je obeťou režimnej propagandy (škola+ média). Koaličná sociálna skupina je naopak tvorená regionálnymi autoritami, spravidla 45+ s kritickým myslením a odmietaním mediálneho mainstreamu (Denník N, TV Markíza a pod).

Ďalším obecným politickým fenoménom je vyčerpanie zdrojov pre transformáciu. Kolonizátori si sociálny zmier pre obdobie preberania kontroly nad postsocialistickými krajinami kupovali z privlastňovaných zdrojov, zvyšovaním konzumu, najmä strednej triedy. Po vyplienení ekonomiky a jej degradácii na servisné montážne dielne, však hospodárstvo nevytvára dostatočné zdroje na verejné služby. Permanentné ohrozovanie dôchodkovej politiky, redukcia zdravotnej starostlivosti, úpadok vzdelávania, ale aj nedostatok sociálnej a verejnej bezpečnosti. Špecifikom Slovenska je aj nekompetentnosť miestnych kompradorov. Tí (na rozdiel od Klausových privatizérov) nerešpektovali záujmy miestnych mafii. Na Slovensku Mečiar so Slotom síce kooperovali s miestnou mafiou, ale tá bola po páde Mečiara vyvlastnená a zničená (na rozdiel od českých privatizérov/mafiánov, ktorí sa, až na výnimky, novým pomerom prispôsobili.)

Historické skúsenosti sa prejavili v tendencií Ficovej strany (Smer – „slovenská“ sociálna demokracia) využiť uvoľnený priestor a redefinovať „slovenskú sociálnu demokraciu“ . Prejavom (ktorý pozostalí a osirelí z SDĽ ťažko znášajú) sú sympatie R. Fica ku konzervativizmu a jeho úsilie o národnú identitu/suverenitu. Tým prakticky obsadil celý priestor neliberálnej a euroskeptickej politickej pozície na Slovensku. Marginalizoval Harabína aj KSS, zobral im „masovú“ voličskú základňu. Jeho koaliční spojenci, Hlas a SNS, zúfalo čelia hegemónii R. Fica. Hlas po odchode Pellegriniho a Dankove SNS bojujú o existenciu aj za cenu absurdných politických požiadaviek. Hoci je pre nich Ficova dominancia nebezpečná, nemôžu sa spojiť s opozíciou. (Predčasné voľby by ich „vymazali“…)

Fico naťahuje čas a udržiava labilnú koalíciu v očakávaní kolapsu euroatlantického konceptu. (Trumpove USA zúfalo hľadajú riešenie hlbokej ekonomickej a politickej krízy, dôsledku liberálnych transformácií deepstate-u, Nemecko, Francúzsko, EK z podobných dôvodov kolabujú a stres zvyšuje Trumpova koncepcia „každý sám za seba“….). Hrozbou Ficovi teda nie sú jeho koaliční partneri. Ani veteráni SDĽ – P. Weiss, B. Schmognerová a B Zala, ktorí prešli na opozičné pozície ( pravdepodobne dotovaní trockistami a sionistami deepstate). Opozičný tlak slovenskej opozície je poznačený nízkou úrovňou líderšipu opozičných strán. F. Majerský (KDH), B.Grohling (SaS) ani Šimečka Jr. (PS) nemajú politickú bonitu Čarnogurského, Sulíka a Dzurindu. Ich politika pestovania politického extrémizmu „antifico“ (viď atentát na premiéra), sa snaží prekrývať ich nekompetentnosť, ale súčasne vylučuje kompromisy zdravého rozumu. Preto v týchto stranách nie je funkčná ani vnútorná diskusia či personálna alternatíva (aj keď v KDH vyčkáva Hlina,v SaS M.Viskupič a v PS M.Dubéci).

R.Fica ohrozuje najmä to, že liberáli a von Layenovej EK musia spomaľovať prebiehajúcu deštrukciu svojich inštitúcií demonštráciou sily trestať odpor. Maďarsko svojim spojenectvom s neocon a sionistami (Trump a Netanjahu) je nad sily eurobyrokratov, Slovensko je menšie, labilnejšie/závislejšie a teda na demonštráciu sily EK a „progresivistov“ vhodnejšie. O Ficovej budúcnosti teda rozhodne medzinárodný vývoj. Veľmi pravdepodobné stupňovanie a rozširovanie bojísk Tretej svetovej vojny (Irán, Čína, Kaliningrad…) povedie k tuhnutiu politických pravidiel a obeťou, jednou z prvých, môže byť R.Fico. Ak sa konflikty konzervujú ( je jedno, či po zvážení kapacity „Západu“ otvárať nové frontové línie alebo presadím stratégie BRICS vyhýbať sa otvoreným konfliktom a nechať „Západ“ dusiť sa vo vlastnej šťave) môže byť R. Fico úspešným štátnikom ( 19.stor. Ľ.Štúr, 20.stor. G. Husák, 21. stor. R. Fico?…)

(úvaha bola spracovaná pre potreby skupiny českých politológov)