V piatok (10.12025) sme sa stretli pri hrobe Gustáva Husáka, aby sme si pripomenuli narodeniny (nar. 10.1.1913) štátnika – zakladateľa moderného Slovenska. Bolo to vo veľmi dobrej atmosfére, zišlo sa na tri desiatky protifašistických bojovníkov, komunistov, Dúbravčanov, spoluobčanov (mladších aj starších), ktorí nepodliehajú dobovej pokrivenej interpretácií moderných dejín Slovenska. (Pri hrobe sa, po nás, zastavil aj A. Danko, I. podpredseda NR SR .) Témou môjho vystúpenia bolo zamyslenie sa nad dilémou, ktorou sme sa na prípravnom výbore OZ Spoločnosť Dr. G. Husáka opakovane zaoberali (Oh, áno, nezabudli sme pripomenúť, ani okrúhlu storočnicu DAVu a premiéra SSR P. Colotku nar. 10.1.2025 ...).
Diskutujeme, či pri prezentácií osobnosti Gustáva Husáka preferovať to, že bol – po celý život – angažovaný a aktívny komunista, alebo to, že si získal (a nikdy nestratil) povesť intelektuála. V súčasnom antikomunistickom marazme, chápem tie postoje, ktoré preferujú jeho zanietenú a úspešnú politiku komunistu. Je to úctyhodný prejav odvahy autorov názoru odmietnuť dobový oportunizmus, a po dobe, keď bolo módou vykrúcať sa z vlastnej „komunistickej minulosti“, hrdo sa prihlásiť k osobnosti, na ktorú sa tak náležite dá vztiahnuť výrok L. Clementisa: …bol som, som a budem komunista!
Mne sa však blížšie najmä tvrdenie, že Gustáv Husák je intelektuál- komunista! Ponúka sa preklenutie oboch definícií tým, že ťažko si predstaviť intelektuála, ktorý by sa nestal komunistom. Aspoň pre mňa je to ľahko pochopiteľné, a prirodzené…
Nechcem tým povedať, že nemôže byť intelektuálom nikto, kto nie je presvedčeným komunistom. Áno, sú intelektuáli, ktorí (mojimi slovami) „zamrzli“ pri komunistických ideáloch prvotnej cirkvi Ježiša Krista (málo laikov vie, že prví „veriaci“ odovzdávali všetok svoj majetok komúne spolu veriacich...). Sú i takí, ktorí o svoje presvedčenie prichádzali, s osobnými výčitkami, že socializmus poznačili problematické situácie. Nechcem na tomto malom priestore argumentovať celý rozsah argumentov, prečo nemusia mať výčitky, a určite nemusia pochybovať o komunistických ideáloch (a cieľoch)! Úpadok reštaurácie kapitalizmu, debilizácia verejnosti aj oficiálnej reprezentácie, ahistorické posudky (stačí porovnať povojnovú brutalitu na Západe a Východe, s počtami východných obetí západnej zrady a vojnovej besnoty…) akékoľvek výčitky relativizujú!
Či sú intelektuálmi, tí, ktorí intelekt vymieňajú za režimné prebendy, či dokonca sa živia, ako žolnieri „tmy“ buržoáznych koncepcií, pochybujem…
Snažil som sa naopak využiť Husákov príklad na inšpiráciu komunistov. Komunista musí mať ambíciu, byť intelektuálom. Čítať, študovať a rozmýšľať! Druhou povinnosťou komunistu (ak tou prvou je úsilie približovať civilizáciu komunistickým ideálom) je úsilie hľadať a nachádzať odpovede na kľúčové otázky humanizmu. Dnes! A pre zajtrajšok…
Marxisti vedia, že v histórii i praxi, je dôležité porozumieť dialektickým, príčinným súvislostiam, že je potrebné sledovať stopy triednych záujmov a rozumieť (prijímať a rozvíjať) pokrokové myšlienky, získavať nové informácie a znalosti.
(Možno práve preto je úsilie buržoáznej propagandy sústredené na likvidáciu všeobecného vzdelania – potrebujú politicky hlúpych „špecialistov“ na jednotlivé operácie – od zametania dielne, až po mikroskopickú analýzu..)
Komunizmus je najdemokratickejšia forma organizácie spoločnosti! Pretože počíta s každým človekom, pretože každý je užitočný a teda má právo spolurozhodovať o spoločnom. Zoči-voči nastupujúcej umelej inteligencií (snáď sme sa poučili, že rozbíjať „tkáčske stavy“ nie je dobrý a ani perspektívny program!) musí ľudská spoločnosť– ak chce byť partnerom skoku, porovnateľného s neolitickou revolúciou – prirodzene jednotná, dobre organizovaná.
Teda demokratická a vzdelaná, spoločnosť zbavená zištných individuálnych záujmov – Mať! Vlastniť! Užívať!
Celá debata | RSS tejto debaty