Červená čiapočka

Z udalostí v novembri 1989 sa pomaly vytráca faktografia. Médiami, tribúnami, ústavmi (okrem tých ktorí liečia psychiatrické prípady, aj tými tzv. “spoločenskovednými“ ) sa šíri propaganda a hoaxy.

Už je jasné, že zopár dobrodruhov s politickými ambíciami, zorganizovalo grandiózny podvod. Nejde o to, že by po opakujúcich sa pokusoch o „lepší socializmus“, nedošla spoločnosti trpezlivosť  s vládou jednej strany. Tzv. Nežná revolúcia však spoločnosť posunula z dažďa pod odkvap!

V komunistickej strane bola na spadnutie generačná výmena. Odchádzala generácia osemašesťdesiatnikov (normalizátorov i normalizovaných…). No ospalé zmeny dobový víchor roztrhal na cucky…

Aj opozícia podriemkavala na zahraničných diétach. Početnejší-český disent sa prepadal do útrob alkoholického a drogového postkulturalizmu a trosky slovenského katolíckeho (jezuitského?) sťažka dýchali cestou dolu kopcom…

Infúziu nadšenia disentu poskytla Gorbačovovská prestrojka: unavená spoločnosť sa dala nachytať na koncept konca studenej vojny a konzumnej „spoločnej Európy“. Ďalší vývoj odhalil kontúry mediálneho projektu CIA. Mentálne a intelektuálne vyčerpané sovietske politbyro naletelo na sľuby euroatlantického Západu. Bez akýchkoľvek garancií západné záväzky a sľuby expirovali v okamihu, keď sa ZSSR rozpadol.

 V spoločnej Európe sa „nenašlo“ miesto pre Rusko a aktuálne si v USA a Londýne už parcelujú Ukrajinu a aj historické územie Ruska.

Koniec studenej vojny dohodou sa nekonal a Západ kolonizoval postsocialistické, postsovietske krajiny.

Provinčné vlády rozparcelovaných, kedysi prosperujúcich štátov dostali do léna miestni renegáti. Českí sa zhliadli v protektorátnom koncepte 17. spolkovej krajiny štvrtej ríše, maďarskí sa systematicky usilujú o revíziu Trianonu, s Pilsudského snami, pokračuje Poľsko v ukájaní sa  Veľkopolskom, pod krídlami USA.

Naši slovenskí babráci, okrem drobných krádeží, nemajú žiadnu politickú predstavu. Prostituujú peripétiami začiatku 21.storočia. Bez morálnych zábran, potešia každého záujemcu o zabudnutý kus Európy. Naposledy, v blízkovýchodnom konflikte, sa všetky parlamentné strany a média (s výnimkou SNS?) preukázali svojimi väzbami na sionistické štruktúry.

Horšie  však je, že rozkradli a zničili za tri desiatky rokov, prosperujúcu ekonomiku. Prežrali, štyridsaťročím socializmu, vybudovaný priemysel, funkčné poľnohospodárstvo, odovzdali banky a infraštruktúru zahraničný investorom. Výpočet strát je dlhý: nerastné bohatstvo, voda, pôda… Zdevastovali sociálnu štruktúru, verejnú morálku a národnú svojbytnosť. Na nezmyselné projekty a s nimi spojenú korupciu zadĺžili našu budúcnosť.

Z dažďa o pod odkvap sa klientelizmus, korupcia, oportunizmus stali dominantnými prejavmi verejnej správy. Kľúčovým problémom sa pre režim stáva nedostatok zdrojov na zabezpečenie vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálnej a verejnej bezpečnosti. To, čo zdedili, financovali z výpredaja národného majetku a úverov. Teraz sa tieto príjmy minuli… Súkromný sektor, ktorý si privatizuje zisky a socializuje straty za pomoci médií a lobistov, neposkytuje dostatok rozpočtových zdrojov. Pandemické experimenty, vojenská angažovanosť na cudzích bojiskách, hlúpa enviromentálná politika EÚ, inflácia z nezodpovednej monetárnej politiky posunuli krízu do katastrofy. Miestni trafikanti sa snažia zahladiť stopy a uniknúť zo zodpovednosti za kolaborantskú politiku rozdelením spoločnosti, vytváraním generačného, sociálneho a kultúrneho konfliktu. Obávam sa, že na konci ich plánu je pozametanie stôp vojnovým dobrodružstvom!

Nie je otázkou, či si ľudia uvedomia podstatu novembrového podvodu. Otázkou je len kedy to bude a ako sa s týmto poznaním vysporiadajú…