Červená čiapočka

Vo štvrtok večer,  sme sa mali nechať jednou komerčnou televíziou dovzdelať ministrom obrany J. Naďom a predsedom SNS A. Dankom o tom, čo sa deje na Ukrajine. Pod taktovkou moderátorky Krescanko Dibákovej. 

A namiesto toho kypela na obrazovke arogancia, nielen  „íbermenša“ s modrou knižkou, ale sebastredne excelovala moderátorka.

V inej kauze som zaregistroval, vcelku akceptovateľné vyjadrenie, riaditeľa TA3 M. Gučíka, že moderátor má klásť otázky, a nie prezentovať vlastné politické postoje…

Kto videl včerajšiu reláciu, iste bude čakať, či aj CEO JOJ má rovnaký názor, ako pán Gučík.

To, čo predvádzala moderátorka  z Lipšicovho stáda, bolo ďaleko za hranou všetkého, čo súčasná pokleslá mainstreamová publicistika bežne v propagande prezentuje. Nielen z hľadiska televíznej publicistiky, ale aj elementárnej slušnosti. Ak by arogancia tuhla pri izbovej teplote, signál Jojky by nedoletel, ani po dvere štúdia.

Najprv sa moderátorka naviezla do SMERu a Ľ. Blahu. Vysvetlila publiku, že nebude SMER rozhodovať o tom, kto bude vystupovať v Jojke. Uplatňovanie zvrchovanosti prozápadnej žurnalistiky nad zdravým rozumom a princípmi slušnosti? Alebo iba arogancia hlúposti?

SMER získal, a teda zastupuje, približne 650 tisíc voličov a sám Ľ. Blaha preukázateľne získal vyše 60 000 preferenčných hlasov. „Novinárka“, niečím a niekým neznámym pomazaná,  sa  však cíti byť nadradená nad práva štvrtiny voličov a oprávnená na ich vymazanie z politickej mapy Slovenska.

Prezentácia žurnalistickej hlúposti koncertovala ďalej pri pokusoch lynčovať A. Danka. Nútila ho „poslúchať“, na základe vďačnosti, že ho „vybrala“, ako náhradu za „nevhodného“ Blahu. Predseda SNS nie je žiaden mediálny matador, ale nechutné útoky moderátorky rezolútne odmietal. A keďže „nezobal z ruky“ moderátorka mu nielen skákala do reči, presadzovala svoje videnie, ale permanentne sa snažila donútiť Danka k vyhláseniam, ktoré mu predformulovala.

Za vrchol žurnalistickej dekadencie považujem fakt, že túto urážlivú inscenáciu arogancie, považovala autorka za svoj úspech. Reláciu totiž nakrúcali vopred (vraj cez deň má Naď lepšiu pohodu) a prezentovali až o 21.45… (mohli, radšej, dať reklamný blok na matrace, alebo, aby sa vyhli narážkam na vzťah Dibáková-Grendel, na nejaké hrnce…)

Naozaj v Jojke, túto žumpu provincionálnej propagandy, považovali za „úspech“?