Červená čiapočka

„Ako ďaleko sme od päťdesiatych rokov, keď sa spisovali petície rôznych kolektívov požadujúce trest pre záškodníkov, keď ľudí vyzývali, aby udávali triednych nepriateľov, a keď aj osobnosti ako Dominik Tatarka boli schopní napísať nenávistný text proti „lotrom, luhárom, záškodníkom“ odsúdeným v roku 1952 v procese so Slánským? Zdá sa vám to prehnané prirovnanie k dnešku?“ citujem z článku M.Maďariča z jeho už FB vymazaného článku. Pokračuje: „Najnovším vrcholom a dôvodom, prečo som napísal tento článok, je konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a osobitne jeho tlačová správa o tom, že úrad začal preverovať lekárov, ktorí o pandémii ochorenia COVID-19 alebo očkovaní proti nemu šíria dezinformácie, a ohrozujú tak zdravie pacientov. V tejto správe úrad zverejnil ako v klietke hanby mená piatich slovenských lekárov ako nepriateľov ľudu.“

Moc cenzúry, neznámi „pracovníci“ Ministerstiev pravdy vymazali nielen Trumpa či Blahu, ale už aj rešpektovaného reprezentanta strednej triedy! Demokracia, v ktorej zvolený americký prezident a určite nie len jeden poslanec, či minister kultúry, sú „v rukách“ neznámeho(-mych) inkvizítorov, ktorých „voľba“ ľudí „nezaujíma, ak sa niekto dostane dostane do sporu s „oficiálnou pravdou“…

Stredná trieda je nemarxistický sociologický pojem, definovaný spoločným záujmom vysokej spotreby. V skutočnosti ide o vnútorne členenú „triedu“ zloženú zo skupín. Manažéri kapitálu (bánk, investičných, developerských korporácií, politických strán, a štátnych korporácií) a príslušníci mocenských inštitúcií (vojaci, policajti, prokurátori, sudcovia, vyšší úradníci štátnej správy) tvoria kostru strednej triedy. Zúfalo o príslušnosť k nej (o vlastné konzumentské nároky) bojujú učitelia, propagandisti-novinári, zdravotníci a radoví zamestnanci verejnej správy. Digitalizácia civilizácie naozaj tlačí na likvidáciu (razantnú redukciu) strednej triedy. Liečenie a vyučovanie po telefóne, TV propaganda, digitálna mena, e-comerce. To sú on line riešenia minimalizujúce potrebu pracovníkov. Extrémny príklad: Jeden e-shop so „slovenčinou“ pre komoditnú skupinu konzumu, jeden lekár-špecialista online lieči celé Slovensko, jeden fyzikár učí celý ročník na všetkých slovenských školách. Paradoxne predstava revolúcie 4.0 má zachovať oligarchiu a manuálne pracujúcich (v oboroch, kde je robotizácia nerentabilná).

Ešte väčším paradoxom je, že procesy likvidácie strednej triedy zabezpečujú jej príslušníci (napadá ma práve pojem „rituálnej civilizačnej samovraždy„) Na jednej strane sú motivovaní konkurenčným princípom kapitalizmu (človek, človeku vlkom pri ruvačke o väčšiu „korisť“) a na druhej strane sú spútaní direktívou udržania „postavenia“ – svojho statusu v rodine, komunite, v politike a pod..

Na civilizáciu zloženú z večne živých (mladých) oligarchov a biorobotov – cyborgov bude potrebný len zlomok strednej triedy, ak sa podarí postupne fyzicky zlikvidovať početnú strednú triedu, ktorá je je svojou mierou spotreby enviromentálnou aj demograficko-politickou hrozbou…

)