Červená čiapočka

Režimní ekonómovia, o politikoch ani nehovoriac, v snahe definitívne zničiť dôchodkový systém, nepretržite kŕmia hoaxami verejnosť. Pozrime sa postupne na najväčšie podvody sulíkovcov, progresívcov a iných „reformátorov“.

Dôchodkový systém zaťažuje verejné rozpočty! (potrebujeme ozdraviť verejné financie). Ide o mediálne krytie základných cieľov zvyšovania veku odchodu do dôchodku.

1. Primárne ide o – v čase, keď sa redukuje počet potrebných pracovných miest na dosiahnutú úroveň produkcie- o navýšenie počtu nezamestnaných. Menej práce, a viac o prácu sa zaujímajúcich sa, sa prejavuje lepšou vyjednávacou pozíciou zamestnávateľov. Rozumej nižšou cenou práce, nižšími platmi, obmedzením zamestnaneckých výhod a pod. Paradoxne teda namiesto zníženia pracovnej doby (napr. na 4-dňový pracovný týždeň, alebo 6 hod. pracovnú dobu) vrhajú politici a nájomní experti na pracovný trh celé ročníky. (Každý ročník je približne 75 000 obyvateľov Slovenska.) Dva roky zrušenej vojenskej prezenčnej služby „vrhlo na trh “ 75.000 chlapcov po skončení školskej prípravy. Zvýšenie dôchodkového veku (u žien z 55+ rokov a mužov 60 rokov) na 65+ „obohatilo pracovný trh“ o 400.000 veteránov… Spolu s dovozom Srbov, Moldavcov, Rumunov a Ukrajincov si vylepšili o pól milióna záujemcov, zamestnávatelia svoje vyjednávacie postavenie pri zamestnávaní. ( A desaťtisíce sú nútené odchádzať za prácou do zahraničia!)
2. Nedostatok zdrojov pre dôchodkový systém nezapríčinili „nenažraní dôchodcovia, ale „transformátori“- politici (a mnohí si to nechali dobre zaplatiť, že páni Miklóš, Kaník, Dzurinda…). V národnom majetku, ktorý rozdávali a podávali zahraničným „investorom“ za pusu, bola aj odložená spotreba troch miliónov pracujúcich na dôchodok. Našich privatizačných juncov, značne pobúrila v deväťdesiatych rokoch, úvaha Prof. Zeleného, že by sa mal socialistický majetok predávať na burzách a trhoch za najvyššiu ponuku, a výnos by mal byť použitý nielen na dôchodkové poistenie, ale aj ako investičný kapitál na modernizáciu a racionalizáciu strategických podnikov, ktoré mohli následne zo svojich výnosov financovať verejnú spotrebu! Majetkový prevrat teda okradol generácie dôchodcov o slušné živobytie!
3. Veľkú lúpež za bieleho dňa naše prozápadné elity stupňovali zavedením „druhého“ dôchodkového piliera (vynález ekonomického experta Pinocheta, ktorí ho presadil koncentračnými tábormi na chilských futbalových štadiónoch a výstrelmi do tyla odporcov). Druhý dôchodkový pilier, nie je „dôchodkovým“! Je to jeho likvidácia na úkor investičného sporenia „na staré kolená“. Naviac so sporným efektom. Súkromní správcovia nielen kontrolujú, ale aj rozkrádajú, úspory. Za peniaze „hlúpych“ sporiteľov“ si kupujú dôležité pozície v tých obchodných spoločnostiach, do ktorých strkajú zamestnanecké peniaze. A z týchto pozícií smerujú zisky a výnosy do materských bánk, investičných fondov a iných komerčných spoločností, a do svojich vrecák….
4. Údajne „musíme“ dôchodky reformovať, pretože v roku 2050 bude na jedného dôchodcu pripadať „len jeden pracujúci“! Hoax moderných ekonómov, ktorí si dovolia len, pre zjavnú ekonomickú nevzdelanosť verejnosti! Zabudli zobrať do úvahy, že nepočítajú s úpadkom rastu HDP (alebo iného makroekonomického ukazovateľa produkovaných nových hodnôt!). Teda (ak ešte dnes pracuje na dôchodcu 3-4 zamestnanci) ekonómovia musia vedieť, že sa produktivita nielen udrží, ale ešte porastie! Ak budú majitelia kapitálu okrádať len jedného zamestnanca, ich zisky budú exponenciálne rásť! Automatizácia a robotizácia (a patenty v tejto oblasti vytvorili tímy zamestnancov a nie investičných špekulantov) budú znásobovať profit najmä bankového kapitálu. S ktorým sa nemienia buržuji (solidárne ?) deliť!
5. Z uvedeného zreteľne vyplývajú eugenické, demografické záujmy: je potrebné redukovať (aj tzv. „strednú triedu“) populáciu. Skúsení občania si by mohli spočítať, že ich strihajú a doja, čoraz bezohľadnejšie a postaviť sa na odpor globálnej junte. Dôchodcovia bez liekov, bez dostatočnej stravy a tepla, včasným úmrtím znížia záťaž verejných rozpočtov. Mladým to aranžujú, ako „odbúravanie“ (ekologickej/uhlíkovej?) stopy. Po slovensky : opotrebovaných výrobcov je potrebné, čo najrýchlejšie po expirácii zahrabať do čiernej zeme (v New Yorku už prevádzkujú aj kompostovanie mŕtvych tiel).
6. Súčasných dôchodcov sa tieto „moderné úvahy“ dôchodkových reformátorov dotknú len okrajovo. Ten, kto by sa mal rýchlo zamyslieť má v súčasnosti medzi 30-timi až 50-timi rokmi. Súčasní voliči Progresívneho Slovenska a perepúte „demokratických strán“ budú kompostovaní, po strastiplnom krátkom dôchodku…