Neustále si kladiem otázku, čo spôsobuje také hlboké generačné nedorozumenie (nielen na Slovensku). Iste svoju relevanciu má aj téza o generačnom subjektivizme (mladí si myslia, že s nimi prichádza „lepší“ svet a starí, že s nimi odchádza…).
Nerozumiem napríklad, prečo ma U30 presviedčajú o reálnom socializme, hoci ja som ho – na rozdiel od nich – denne prežíval !?! Myslím, že to je v ucelenej koncepcii vzdelávania, výchovy a komunikácie.
Miliardami sponzorovaná univerzitná sociológia zistila, že je lacnejšie falšovať interpretácie, ako fakty. Súčasná komunikácia mladej generácie (česť výnimkám!) je založená na hľadaní (a vytváraní) „konsenzu“. Teda mladší nehodnotia (a nevyhľadávajú fakty), hľadajú udržateľnú interpretáciu (dokonca ignorujú fakty, ak nezapadajú do ich konsenzu). Toto je intelektuálny „temný stredovek“, aranžovaný ako „udržateľná budúcnosť“. Nedotknuteľnými modloslužobníkmi systému sú tzv. „nezávislí novinári“, žoldnieri oligarchov a lóží majiteľov budúcnosti. Posluhujú im politici, verejní činitelia aj pedagogické zbory. Zbraňami hromadného ničenia sú dogmy vrcholných mítingov niekoľkých desiatok superbohatých rodov, na ktoré pozývajú miklóšov a demešov, aby prevzali inštrukcie. Tí sa stávajú guru stále mladších generácií (s vekom rýchlo vyprcháva militantné, agresívne správanie „vlajkonosičov“ a do hláv tých inteligentnejších sa dokonca vkrádajú pochybnosti…)
Ako „stohoven“? Efektívne čeliť juvenilizácií a debilizácií verejného priestoru. Mentálne izolovať jančkárové, naďov, čaputovnice a súčasne poskytovať široký priestor hlbinám hegerovej a matovičovej „duše“. Títo plochodrážnici intelektu páchajú v každom svojom prejave politické harakiri. Udržať smiech a vážnosť pri ich vystúpeniach sa stáva stále náročnejšie…