Závidím Václavovi Havlovi. Svoj list so sťažnosťou na stav verejných záležitostí mohol adresovať Gustávovi Husákovi, rešpektovanému predstaviteľovi Československej socialistickej republiky.
Dnes nemám komu adresovať svoje upozornenie, sťažnosť na zjavné porušovanie ústavných princípov, a, Ústavou Slovenskej republiky garantovaných, občianskych práv. V budove Pionierskeho paláca sídli Šorošova aktivistka, na hradnom kopci legalizovaný reprezentant mafie, a na Námestí slobody, v kanceláriách vlády, tancuje skupina katolíckych dervišov, manažovaná pouličným podvodníkom z Trnavy.
Americký veľvyslanec, ako adresát, je aktuálne len obskurný, čerstvý zástupca hegemóna, ktorý sa rozhodol pokoriť európsku (rozumej nemeckú) konkurenciu vydieraním, hrozbou rozšírenia konfliktu na Východe a znefunkčniť ju, vymáhaním sankcií proti Rusku…
Okrem Pána Boha, v strednej Európe nie je žiadna autorita, ktorá by garantovala ústavné občianske práva . A aj on (PB) svoju existenciu dôsledne utajuje, až tak, že väčšina racionálne uvažujúcich, o jeho existencii oprávnene pochybuje. Modliť sa mi teda nechce (pre zjavnú zbytočnosť), tak sa posťažujem aspoň sv. Facebúkovi a jeho padlej družke Pravde.
Naša republika (res publicae – vec ľudu) už definitívne nie je štátom, v ktorom moc pochádza od občanov (čl.2, Prvá hlava, prvý oddiel Ústavy SR). Moc vykonáva Ústavný súd, ako opakovane predviedli jeho zamestnanci, pri posudzovaní referendových otázok. Ionescovi, v absurdných dramatických skečoch, konkurujú úvahami, že právo poberať poslanecký plat 150 poslancov najmenej päť rokov, je nadradené právu ich 4 450 000 voličov!
Včera (26.10.2022) opätovne prisúdili ústavným právam občanov hodnotu zlámanej grešle: právo miliónov voličov ukončiť fungovanie vlády, ktorú nechcú, im sudcovia upreli, v byrokratickom výklade práva. Prudérni sudcovia obišli ústavný princíp, že referendom je možné rozhodnúť dôležité otázky verejného záujmu, s výnimkou základných práv a slobôd, daní, odvodov a štátneho rozpočtu (čl.93, druhého oddielu, Piata hlava Ústavy SR). Spravodajca R. Kaššák tvrdí: „ … v referende nemožno jednorázovo skrátiť ani funkčné obdobie vlády, k čomu by zaviazanie podať demisiou viedlo“. S predsedom I. Fiačanom sa obrňujú „generalitou práva“- teda tým, že by referendom, ľudia, voliči mohli uložiť členom Vlády SR podať demisiu. (Ako vidno, ani autori otázky nezvládli svoju prácu- stačilo by, keby referendum určilo povinnosť predsedovi vlády podať demisiu- v takomto prípade končí celá vláda…). Pojem „generality práva“ (právo je viazané „normami“) si tiež zasluhuje rozšifrovanie: podľa ústavných sudcov je Ústava SR nedokonalá, lebo nevymenováva všetky formy priamej demokracie!
Podľa Ústavného súdu SR, si o pánoch Fiačanovi a Kaššákovi, žiaden volič nesmie myslieť, že sú politickí gauneri, lebo v Ústave SR nemajú právo myslieť občania zapísané…