Vlády „kolektívneho Západu“, včítane tej našej, intenzívne riešia problémy, ktoré svojou politikou sami spôsobili. Zaberajú pritom celý mediálny priestor interpretáciami a dezinterpretáciami svojich osobných sporov. (Urazený Sulík, za to, že mu tancujúci katolícki derviši, okolo Matoviča, vyfúkli ministerstvo financií, teraz „cvičí“ svojho neobľúbeného náturistu, skúškami, ktoré, za Matoviča, nemá kto skladať).
Green deal, protiruské sankcie, militarizácia ekonomík, energetická kríza (nakúpte si svetre a uhlie do grilu!) drahého stáda eurohujerov- poslancov a hordy euroúradníkov, devastujú štáty. Zvlášť ten náš, marginálny, neokoloniálne spravovaný miestnymi kompradormi (domorodí obchodníci, ktorí pomáhali kolonistom pri kolonializácií Číny a Indočíny). Alfasamci globálnej svorky zistili, že majú nadbytočné pracovné sily, aj v USA, či EÚ. Manuálnu robotu, lacnejšie vykonávajú chudáci tretieho sveta (v Keni nepotrebujú pri jedovatých postrekoch ruží a tulipánov ani ochranné pomôcky, ani lekársku starostlivosť) a väčšinu náročnejšej práce v automobilkách, urobia roboty.
Suma sumárom: nie je potrebná vzdelávacia sústava, ani zdravotná starostlivosť. A dobre platené silové zložky sa ľahko vysporiadajú aj so sociálnou eutanáziou dôchodcov. Európsky sociálny štát („kapitalizmus s ľudskou tvárou“) je nákladný a, z hľadiska zisku, neefektívny! Militarizácia reštrukturalizuje štátne zriadenia. Bez potreby zabezpečovať zdravotnú starostlivosť, sociálne bezpečie a vzdelanie (súkromné kliniky, rentiéri a British School zabezpečia pre bohatých tieto služby na vyššej úrovni, ako komunálne inštitúcie…), pod tlakom bánk, vlastniacich vládne úpisy (veritelia sú schopní za týždeň vymeniť, s pomocou médií a ulice, akúkoľvek vládu) sa vlády zmenia na logistické centrá sledovania a trestania neposlušnej verejnosti.
Dĺžka vojny na Ukrajine, jej hybridný charakter (nie je podstatné, čo sa na bojiskách deje, ale čo hovorí Zelenský a americké agentúry v európskych vládnych kabinetoch, odrabajúce si svoje palmáre, alebo posilňujúce svoje premiérske ambície) ma znepokojujú. Aj tým, do akej miery sa na tejto katastrofe zúčastňujú Putinove oligarchické a vojenské elity. Žiaden incident (ako Gliwice, či Tonkinský záliv), nepredchádzal vojenskému útoku Ruska. Ani mediálna príprava útoku sa nekonala! Upaľovanie Rusov v Odese, či detské telíčka ukrofašistami zabitých detí v Novorusku, bolo nevyužité. Rovnako, aj prevalenie sa biologických pokusov s ľudskými génmi…
Možno ide v tejto proxyvojne iba o to, vystrašiť „strednú triedu“, aby bez odporu, pokiaľ možno aj potleskom, privítala fašizáciu liberálnych pseudodemokracií. Mocná a svojvoľná polícia, poslušní sudcovia, kontrola spotreby, sankcie za „rizikové“ názory a postoje majú stabilizovať oligarchiu.
Svojvôľa nekontrolovaných vládcov a exekútorov spravidla končí katastrofou.
S kľudom päťdesiatročnej politickej skúsenosti tvrdím:
Kapitalizmus nemá ľudskú tvár a jeho skutočná tvár je ohyzdná morfológia korupcie, zločinu a hlúposti…