Ako dlho znesieme asketický kapitalizmus?

30. septembra 2022, redwing, Nezaradené

Asketický socializmus, pred tridsiatimi rokmi, odmietla veľká časť spoločnosti. Unavená, čakaním na spravodlivú a prajnú spoločnosť, verejnosť vymenila bezplatnú zdravotnú starostlivosť, sociálnu bezpečnosť aj predvídateľnú budúcnosť za plné misy. A začala si užívať entertainment „Made in West“.

Som zvedavý, ako dlho bude Slovač tolerovať asketický kapitalizmus?

Studené spálne, kancelárie a triedy, povinnosť prejavovať lojalitu Európskej únii sprchovaním sa „po dvoch“, rešpektovať čudné spojenectvo klanu katolíckych fanatikov a fanatických „progresívcov“ nosením troch svetrov. Kapitalizmus, na rozdiel od socializmu, nesľubuje žiadnu nápravu. Obviňuje Rusov, Sýrčanov, Arabov, Severokórejcov, Číňanov… … a najmä vlastných pracujúcich (lekárov, zdravotné sestry učiteľov, robotníci sa ozvať boja…). Na vine celoeurópskeho prúšvihu nie je (myslia si ) obrovský luxus vyvolených, drancovanie spoločnosti aj prírody, v mene zisku. Podľa najatých klaunov Zelenského či Matoviča, pod vedením senilného principála Bidena, naše prázdne taniere a studené odchovy zachraňujú „demokraciu“.

Pri hľadaní zodpovednosti sa nedá obísť špecialistka na gynekologické problémy pani von Layenová a jej svorka eurobyrokratov. Ukrajujú z daní (europoslanci nezarobili, ešte ani groš, ale dosť toho svojimi „sankciami“ prešustrovali ) na príspevky na bývanie (a šetrením na dôchodcoch, sú peniaze aj na podporu utečencov). Ukrajinským dezertérom- zbohatlíkom, ktorí vetrajú svoje SUV, aj na uliciach našich miest, tak aspoň skromnou sumou prispievame aj na benzín…

Naša lumpenbyrokracia, tú európsku, pri vytváraní korupčných „schém“ nielen napodobuje, ale aj „tvorivo“ inšpiruje…

Fascinuje, aký humus dokážu média a reklamné agentúry udržať pri moci.

Prekvapenie z tejto grotesky, nie je na mieste. Naši voliči, zlákaní rakúskou životnou úrovňou, začali transformáciu s hlúpou predohrou: poverili privatizáciou gangy gaunerov a hochštaplerov. Nechali sa ožobráčiť elitami, s pokorou ovcí, strihaných nájomnými profíkmi. Neprotestovali ani, keď „privatizovali“ dzurindovci tak, že predali slovenský štátny majetok v elektrárňach talianskej štátnej firme, či KDH venovalo štátny majetok telekomunikácii nemeckej štátnej firme.

Keď precestujete celoslovenské múzeum priemyslu a poľnohospodárstva, vedy a kultúry, uvidíte schátrané továrne, družstvá, zúfalých ľudí a odrodenených šarvancov. Zabáva ma, ako si myslia autori a protagonisti tohto celonárodného podvodu, že im nové BVP, rozšírená cenzúra a politická polícia, odpočúvajúca každého, v posteli aj v kúpeľni, zachránia kožu. Mali by im premietať dokumenty, ako sa miestni kolaboranti v Saigone, Kábule či Iraku hádzali pod kolesá lietadiel odvážajúcich Američanov po výprasku vo Vietname a na Strednom Východe.

Naď s Čaputovou, aby mali blízko, si zriadili americké letecké základne „za domom“. Pre prípad, že dojde trpezlivosť sklamaným budovateľom „kapitalizmu s ľudskou tvárou“ . Pandemické trápenie národa, už obaja, aj so sektou katolíckych dervišov vo vláde, premaľovali na pomoc ukrofašistom a avanturistickým vstupom do vojny proti Rusku. Nie je celkom isté, ako dlho slovenská verejnosť bude chcieť platiť účty, za ich hlúpu vlastizradnú politiku v americkom záujme…

V nemeckej sedliackej vojne nahádzali „pánov“ do hnojísk, v Čechách ich vyhodili cez okno. Duch nenásilia bude u nás pokračovať – našim pánom postačuje, namazať ich (veľvyslanectvom USA, vybraným) veličanstvám holé zadky medom, a čakať , čo s nimi spravia bylinožravé medvede pána Budaja.

Alebo oceniť ich úbohé kolaborantstvo a diletantstvo vyhnaním a pribaliť ich na cestu domov americkým okupantom a eurokomisárom ako folklórne suveníry…