Po dnešnej diskusii s veľvyslancom Čínskej ľudovej republiky Sun Lijie (ASA,6.6.2022) ma provokoval jeden z účastníkov tým, že mu „chýbala“ moja otázka.
Pri každej účasti na verejnej diskusii, spravidla, formulujem otázky, ktoré reagujú na povedané, s cieľom doplniť biele miesta. A priznávam aj sekundárny cieľ, trocha naprudiť tých, ktorých myslenie je ohraničené mainstreamovými interpretáciámi.
Iste, mohol som provokatéra odbyť poznámkou, že pýtať sa niečo „oficiálnej“ osobnosti konfuciánskej Číny je, alebo prejavom neznalosti čínskej kultúry, alebo slaboduchou snahou podojiť aktovku z hovädzej kože…
Otázku, som však, aj v tomto prípade mal. (Nevyslovenú z vyššieuvedených dôvodov.)
Antony Blinken (píše El Pais a Pravda 6.6.2022) povedal, že sa neobáva Ruska, ktoré- podľa neho nemá silu zmeniť systém. Obáva sa toho, čo urobí Čína, ktorá tú silu má. Naozaj, globálna megakorporácia, zjednodušujúco nazývaná USA, zatiahla Rusko do zdĺhavej vojny. Do vojny nielen s Ukrajinou, ale aj s Európskou úniou a pridružených „členov“. To pochováva reálnu možnosť multipolárneho sveta. Rusko sa stáva globálnym otĺkancom a Európa upadajúcou perifériou.
Všeobecká kríza monopolárneho systému univerzálnej svetovej mocnosti (USA) tak má jedinú reálnu alternatívu: bipolárny svet – s Čínou, ako konkurujúcou superveľmocou.
Ako by však nová bipolarita vyzerala?
Studená vojna dala svetu síce štyridsať rokov mieru (a uhasila kórejský, vietnamský konflikt, karibskú aj berlínsku krízu), ale už nie je, napriek katastrofálnej skúsenosti s imperialistickými vojnami vedenými USA a NATO v posledných tridsiatich rokoch, atraktívnym a prijateľným riešením.
A teraz tá otázka: V tradícií Číny nie je koloniálna doktrína. Čína sa primárne bude vyhýbať „studenej vojne“, poškodzujúcej jej dynamický rast a limitovať rast čínskeho hospodárskeho vplyvu v tretích krajinách. Ale „pod zadkom“ má tlejúci Tajwan (Briti sa snažia, udržať pahrebu aj v Hongkongu). V Pacifiku a Indickom oceáne robí „špinavú prácu“ pre USA, Austrália. USA aktivizujú aj Južnú Kóreu a Japonsko. Je mi jasné, že Čína sa bude (z vyššieuvedených dôvodov) vyhýbať konfrontácií. Je to ale, pri globálnej americkej politike, možné? Hovorí sa, že skapíňajúci kôň najviac kope. Skapíňajúci kôň euroatlantickej civilizácie kope v šialenom smrteľnom kŕči, lebo rozpadajúci sa systém nehrozí len zmenou dominujúcej oligarchie (ako to bolo pri rozpade rímskej, nemeckej a britskej ríše). Ide o kolaps peňažného systému, vojensky riadeného (koloniálneho, rasistického) trhu. Je to kolaps celého kapitalistického ekonomického modelu, s marginalizáciou vládnucej oligarchie, jej náboženského a ideologického naratívu (najmä židovského, obskurne aj kresťanského). Ostane Čína trpezlivá a ponechá svet posledným kŕčom tzv. „západnej demokracie“, nenechá sa vyprovokovať ani provokáciami na svojom prahu?