K politickým náladám na Slovensku
(Bratislava, máj 2022, písané pre zahraničnú tlač)
Pocovidová doba je rozbúrená ruskou vojenskou operáciou na východe Ukrajiny. Z vojenského incidentu lokálneho významu sa stala Ukrajina frontovou líniou tretej svetovej vojny.
Malá nástupnická krajina (po rozdelení Československa), s prevažne slovanským obyvateľstvom, sa zťažka orientuje v medzinárodnopolitických siločiarach amerického diktátu. Emotívne reagovala na skúsenosť z prerušenej Pražskej jari (1968) stelesňovanej slovenským politikom A. Dubčekom a následnej normalizácie organizovanej štátnikom európskeho významu G. Husákom (tiež rodeným Slovákom). A doteraz celkom neporozumela rozpadu sovietskeho bloku v roku 1989. Insitný gensek Gorbačov a Jeľcin, tancujúci podľa amerických nôt, zanechali pachuť straty zdravého rozumu. Preto sa Putin stal, pre časť skeptickej slovenskej verejnosti, rozumným a akceptovateľným symbolom „staronového“ Ruska.
Europeizácia bývalých krajín sovietskeho bloku sa snaží uniesť transformačnú záťaž ekonomických, politických a sociálnych zmien. Na malom Slovensku zohráva pri normalizácií (štandardizácii) pomerov, veľkú rolu správanie politickej elity. Nomenklatúra predprevratovej „komunistickej“ strany, z veľkej časti, rýchlo prešla na „staronové“ politické pozície. Víťazný disent (manažovaný zo Západu) nemal dostatočnú kapacitu na prevzatie riadenia štátu, a bol donútený ponúknuť priestor „postkomunistickej“ nomenklatúre. Tá zobchodovala všetky hodnoty v rozkradnutí národného majetku a pri výpredaji kľúčových hospodárskych aktív (bánk, prirodzených monopolov, kľúčových výrobných podnikov a pôdy). Epizódou bol pokus národne orientovanej nomenklatúry dubčekovskej éry (reprezentovanej V. Mečiarom) priekupníčiť, pri výpredaji štátneho majetku. USA ( angažovala sa najmä česká rodáčka M.Allbrightová-Korbelová) dosadili tretím sektorom odchovaných sprostredkovateľov (duo Miklóš-Dzurinda). Sprostredkovatelia (s korupciou a službami v percentách z celkovej hodnoty) jasne vyautovali priekupníkov (žiadajúcich desiatky percent, či dokonca väčšinový podiel z majetku socialistického štátu).
Tento úvod do genealogickej štruktúry slovenských elít je nevyhnutný pre pochopenie situácie…Národná elita na Slovensku neexistuje. Sú iba pohrobkovia neúspešnej nomenklatúry, ktorá zneuctila oba systémy: aj pred- aj po-novembrový.
Verejnosť je osirelá, bezprízorná a zmätená.
Vládnuce elity (a aj tie „opozičné“) udržuje pohromade iba korupčný záujem manažovať verejné zdroje a európske pôžičky. Nemajú politický program, a politika je redukovaná na spôsob, ako vyhovieť USA a európskym elitám. A tým si zabezpečiť „užitkovú politickú hodnotu“/ nárok na vládu. Pitoresknou ilustráciou situácie je, že vládnuce politické strany reprezentujú ľudia nízkej intelektuálnej úrovne. A opozíciu, ponúkajúcu zahraničiu stabilitu „sociálneho zmieru“, prostituujúci politici, s korupčnou, lokajskou minulosťou (až na riedke výnimky).
Severoatlantickí kolonisti sa sústredili na mladú generáciu. A dosiahli (na Ukrajine za osem rokov založili novú ukrofašistickú spoločnosť) aj na Slovensku propagandistický úspech. Mediálne manipulácie s faktami generujú virtuálne „hoaxové“ hodnoty. S prirodzeným generačným napätím. Toto napätie sa snažia fyziologicky eliminovať. Sociálna a hospodárska kríza je vhodným prostredím na demografický útok na staršiu strednú a na starú generáciu. Spor prežitého s indoktrínovaným sa rieši elimináciou pamätníkov. Dôkazom je štátom organizovaná redukcia sociálnej a zdravotnej starostlivosti.
Odkaz druhej svetovej vojny a vnímanie súčasnej proxy vojny medzi Západom a Ruskom je na Slovensku iba jednou stránkou tohto západného úsilia o kolonializáciu a demografické „vyčistenie“ inak atraktívneho priestoru medzi Dunajom a Tatrami.
Obavy o budúcnosť Slovenska, nie sú na mieste.
Lebo tieto obavy nemá miestna populácia, ktorá sa už vzdala svojej kultúrnej identity, prijala „otrocké“ postavenie a redukovala svoj život na „osobný úspech“…