Verejnosť môže dlhšie sledovať hon vedenia SAV na pracovníka Ústavu politických vied SAV PhDr. Ľ. Blahu PhD, pre jeho politické postoje. Zjavne mimo svojej kompetencie, ziape pán Šajgalík, predseda akadémie, vyhrážky a útoky na poslanca, ktorý je pre svoje politické postoje tŕňom v oku Matoviča a jeho pouličnej zmesi poslancov. Hon organizujú mediálni žoldnieri mäkkých a „tvrdých“ médií, nedávno sa pridala aj p. Čaputová. Hrubému nátlaku Ústav politických vied odolával, a odmietal sa zapojiť do lynčovania svojho kolegu. Základom vedeckej práce, vedeckej činnosti je rešpekt k inému názoru a odstránenie stíhania nositeľov alternatívy. Obnovenie povinnosti „správneho názoru“ je tragický revival náboženskej cenzúry. V umŕtvenej spoločnosti jediného správneho názoru Ministerstva Pravdy, sa Zem netočí okolo Slnka, atómy neexistujú, Darwin je čiernou ovcou Kráľovskej spoločnosti (Royal Society for the Improvement of Natural Knowledge). Ženy sú, podľa pravidiel uplatňovaných Šajgalíkovou akadémiou, stvorené z Adamovho rebra…
SAV a teda ani jeho ústavy nemajú právo zo zákona obmedzovať vedecké bádanie, založené na alternatívnom názore na zavedené pravdy. Naviac, akékoľvek pracovisko nesmie, podľa ústavy, postihovať občianske práva svojich zamestnancov, medzi ktoré nesporne patrí aj právo na vlastný politický názor.
Šajgalíkovi sa podarilo „zlomiť“ ústav okľukov. Cez „členov akademickej obce“ ústavu.
21.2.2022 si zvolilo 11 pracovníkov správnu radu svojho ústavu,( Zákon č. 243/2017 Z.z.): predseda Správnej rady ÚPV SAV PhDr. Peter Dinuš, PhD., podpredseda Mgr. Michael Augustín, PhD.,členovia Mgr. Jana Sivičeková, PhD.,Dr. phil. Dirk Mathias Dalberg, M. A.,Mgr. Matej Navrátil, PhD. Správna rada navrhnuté odsúdenie Ľ. Blahu neprijala, no iniciatori skonštruovali prazvláštny subjekt „členov Akademickej obce Ústavu“. Dokument podpísali: Mgr. Michael Augustín, PhD. Mgr. Michal Baran, Dr. phil. Dirk Mathias Dalberg, M.A. Mgr. Ondrej Hronec, Mgr. Norbert Kmeť, CSc. Mgr. Juraj Marušiak, PhD. Mgr. Matej Navrátil, PhD. Mgr. Jana Sivičeková, PhD.
Na dokumente absentuje podpis predsedu a riaditeľa ÚPV PhDr. P. Dinuša PhD, bývalého riaditeľa PhDr. M. Pekníka CSc a Prof. J. Lysého (mimochodom jediného profesora na ústave)
Text vyhlásenia je na stránke ústavu, a tak vyberám iba jeho klzké miesta. Ako pri väčšine inkvizičných procesov, je jeho text vyhlásenia dokumentáciou argumentačnej tiesne, a v tomto prípade, aj ilustráciou nevalnej úrovne jeho autorov a signatárov. Účelové zameranie na predpísaného kolegu, ukazuje smutný obraz vedeckej inštitúcie, ktorá by mala- sui generis- mať jasno v politických otázkach, pojmoch a ústavných pravidlách.
Vo svojom inkvizičnom dokumente „akademici“ deklarujú: „ÚPV sa nikdy nevyjadroval k súkromným a verejným aktivitám svojich zamestnancov“…. „ V zmysle politickej neutrality SAV, ÚPV nekomentoval politické aktivity a vyjadrenia svojich zamestnancov“.
Vzápätí, sa signatári venujú brýzganiu na svojho kolegu. V chudorľavom odstavčeku používajú rétoriku Blahových kritikov, avšak bez akejkoľvek argumentácie. Správanie ich kolegu, vraj, dlhodobo poškodzuje ich reputáciu. Pokiaľ viem, používa poslanec pri jedení príbor a nosí obvyklé obleky, vrátane spodného prádla (to je neoverený predpoklad, ale zatiaľ Denník N neprišiel so zistením poškodzujúcim reputáciu ÚPV tým, že Ľ. Blaha chodí do parlamentu „naostro“…). Správni ústavní zamestnanci potom „rázne“ odmietajú „nevyjadrovanie sa“ k jeho vyhláseniam, za rámec „slušného správania“ (čo pristihli svojho kolegu, ako si vŕta v nose, alebo utiera sople do rukáva?!?).
V tejto súvislosti osem režimne rozhorčených akademikov „nemôže ďalej mlčať“ a „odmieta právny formalizmus“. Toto je asi najhlúpejšia časť vyjadrenia zamestnaneckého torza ÚPV. Je národnou tragédiou, že špičkové akademické pracovisko, dokonca špecializované na politológiu, odmieta základný ústavný princíp právneho štátu. Právny štát nie je predsa nič iné, ako dodržiavanie zákonov (právny formalizmus)! „Expert“ Juraj Marušiak, u ostatných signatárov- insitných politológov, to nie je nič prekračujúce ich intelektuálnu úroveň, sa týmto tvrdením odborne diskvalifikoval. Akákoľvek jeho analýza či názor, sa stávajú nehodnovernými pamfletmi politického, kariérne orientovaného, aktivistu.
Dolupodpísaní Šajgalíkovi „borci“ v záverečnom odstavci odhaľujú verejnosti v negližé svoje spotvorené „vedecké ambície“. Píšu, že chcú, aby verejnosť neatakovala „vedeckých pracovníkov Ústavu politických vied SAV v.v.i! Rozumej: aby ich Šajgalík a jeho nohsledi stále neotravovali, neškrtili „granty“(peniaze) pre ústav a ich osobné pôžitky!
Ako nechcený bonmot vyznieva ich kritika, že Blaha „degraduje verejný diškurz a prispieva k vytváraniu deliacich čiar“. Svoje stanovisko zjavne považujú „zlomení“ vedeckí pracovníci za povýšenie verejného diskurzu a za preklenutie rozdelenej verejnosti.
Stanovisko viac pripomína fraktúru chrbtovej kosti. Obrázok ôsmych nenadaných inkvizítorov nahádzaných na kopu, s polámanými kosťami, ako na obraze Hieronyma Boscha Posledný súd. A pohľad na dekadentnú anatómiu slovenskej vedy v 21. storočí ( znehybňujúcu ústav, o ktorého rozvoj sa má starať správna rada).