Za normálnych okolností, by sme dnes oslavovali Deň víťazstva československého pracujúceho ľudu. Namiesto toho nás 25. februára 2022 kvária starosti, následky rozpadu buržoázneho hospodárskeho a politického systému.
Tretia tsunami, s ambíciou kamuflovať všeobecnú krízu kapitalizmu, má obludnú tvár vojny o záujmoch USA a globálnej oligarchie v Európe. Najprv strach z klimatickej smrti Zeme, potom strach z pandémie, a teraz, strach z vojny.
Na panoráme úpadku liberálnej demokracie, naberá na sile hospodárska kríza galaktických rozmerov. Kozmickou rýchlosťou sa roztáča inflačná špirála, od percent k desiatkam a emisné banky už vedia, že až k stovkám percent…
Energetická chudoba, pravdepodobne hlad, rozpad systémov verejných služieb majú paralyzovať policajné režimy, legislatívne zabezpečené pandemickými zákonmi, nelimitovanými zdrojmi, a na Slovensku aktuálne, tiež už okupáciou USA. (Dokončuje sa tzv. „posilňovanie východného krídla NATO“).
Temná súčasná scenéria, nám lepšie umožňuje po chopiť aj udalosti Februára 1948…
Miesto, súčasných, stále prázdnejších, nákupných košíkov, sa tešilo koncom zimy 1948 Československo optimizmu konca vojnových strádaní v úspešnej dvojročnici . Známy národnosocialistický publicista F. Peroutka i anglický ekonomický časopis City Economist zhodne konštatovali, že keď sa komunistom podarí dvojročnica, podarí sa im všetko, „vyhrajú na celej čiare“. Skúsenosť občianskej spoločnosti z Mníchova a z pomníchovskej kolaborácie, najmä, klerikálnych elít, posilňoval dôveru v Budovateľský program Gottwaldovej vlády. Mier vystriedal imperialistickú vojnu, vypálené dediny, koncentráky. Nemecké a gardistické uniformy spásali skriňové mole.
Pokus pravice o puč vo februári 1948 bol inšpirovaný pučom vo Francii. Prezident Auriol dekrétom 5.5.1947 odvolal komunistických poslancov z vlády a následne ním menovaný nový premiér R. Schumann potlačil silou, za pomoci pravicových gárd, aj generálny štrajk 27.11.1947 . Zaujímavosťou je, že pri násilnej likvidácii generálneho štrajku, argumentoval Schumann rozdelením Európy podľa Jaltskej konferencie a tlakom USA na odstránenie komunistov z vlády. Cieľom malo byť presadenie protiruskej Atlantickej aliancie (neskôr inštitucionalizovanej ako NATO/OTAN)…
Rovnaký scenár naplánovala čs. pravica vo februári 1948. Drtinov puč zlyhal aj pre zjavnú nekompetentnosť československej pravice. K puču sa nepridali nekomunistickí ministri L. Svoboda a J. Masaryk, ani sociálno-demokratickí ministri. Len 12 ministrov 29-člennej vlády podalo demisiu, ktorú prezident E.Beneš prijal, ale vládu K. Gottwalda neodvolal. Nebol k tomu, ani racionálny ani ústavný dôvod! Vláda Klementa Gottwalda teda krízu ustála, a ústavne kompatibilne, prešla rekonštrukciou. Tieto politické udalosti, riešenia KSČ a KSS, sprevádzala väčšinová podpora verejnosti, unavenej vojnou a násilím. Spontálne vznikli Ľudové milície, Revolučné odborové hnutie a revolučné Národné výbory na obranu smerovania Československa. Víťazstvo pracujúcich odštartovalo grandióznu povojnovú rekonštrukciu, spriemyselnenie a kultúrny rozvoj Slovenska. Pokrokoví občania majú na čo spomínať, ale aj sa inšpirovať.
Už všade viditeľný kolaps kapitalizmu, ani dnes, nie je koncom dejín. Máme novú príležitosť pre budovanie civilizácie, založenej na spolupráci. Protikladu civilizácie, ktorej hnacou silou je konkurencia, s jej nespravodlivosťou sociálnych obmedzení. S korupciou, úžerníctvom a krádežami. Kapitalistický systém sa vyčerpal a nemá schopnosť ani kapacitu efektívne riešiť nároky technologickej revolúcie globálnych sietí. Konkurenčný systém deformuje občiansku a ľudovú demokraciu, roztvára sociálne nožnice a má neomaltuziánske ambície. Ohrozuje planétu i civilizáciu. Generuje stále nové konflikty, a spontálne speje k vojne, ktorú si už naša civilizácia nemôže dovoliť…