Tridsiaty druhý krát píšem k výročiu novembrového prevratu v roku 1989, a vždy s nádejou, že posledný krát.
Tentokrát chcem zvýrazniť jeho podvodný charakter.
Všimnite si oficiálnu propagandu. (Verejnoprávna RTVS nezaostáva za zúfalcami ČT ani Denníkom N, a pán Rezník konkuruje pani Todovej a Goebbelsovi v súťaži o najväčšieho manipulátora). Vraj sa stratili záznamy z novembrových televíznych besied, archívne zábery sú „mŕtvolky“ bez zvuku…Na druhej strane poburujú verejnosť starými archiváliami z päťdesiatych rokov a ponovembrovými dokumetami „mladých“ autorov, takých mladých, že socializmus poznajú len z prerozprávania militantných ľudákov z Ústavu pamäti národa.
Tá záhada sa dá vysvetliť.
Podporu verejnosti mal v roku 1989 koncept lepšieho socializmu!
Ani Havel v agitačnom prejave pred voľbou prezidenta, v decembri 1989 sa neodvážil propagovať NATO a kapitalizmus! Dokonca deklaroval socialistické vymoženosti, ako nespochybniteľný základ ponovembrového vývoja! Lídri VPN a OF hlásali „pravdu a lásku“. Realita: mŕtvi policajti, udavači s režimným krytím, vojna prokurátorov a policajtov. Gangy politikov, ktoré si vybíjajú zuby a ukazujú svoje dekadentné „ranče“, milenky a vulgárny slovník. Média plné klamstiev o „humanitárnom bombardovaní Juhoslávie“ či „reformách“, ktoré nereformujú, ale likvidujú za socializmu vybudované školy a nemocnice… A kde je veľké heslo „konca studenej vojny“? Kde je spoločný európsky dom? Realita: vojnové štvanie proti Rusku. Naše postavenie v suteréne Európy: sľubovaná životná úroveň Západu sa stále viac vzďaľuje! Nožnice sa roztvárajú…
Ivan Hofman (autor a hlas novembra 1989 s piesňou „sľúbili sme si lásku“…) prednedávnom v Pravde napísal : „… poučenie? Opravenie toho, čo bolo na minulom systéme chybné, konkrétne deficit demokracie, by nás ochránilo pred súčasnosťou, ktorá je chybná pre deficit demokracie. Nahradiť byrokratický socializmus korporátnym technofašizmom jednoducho nebol dobrý nápad.“
Úspech podvodu je založený na jeho utajení.
A vo všeobecnej kríze (ktorú by radi pripísali vládou organizovanej „pandémii), v kríze ekonomickej, klimatickej, energetickej, sociálnej a kultúrnej rastie volanie po zmene. U nás o to viac, že režim vyplavil na vrch intelektuálne invalidnú spodinu, bez vzdelania (iba s falšovanými titulmi), bez morálky a bez rešpektu!
Pre strednú a staršiu generáciu je vlastný prežitok silnejší, ako demagogická propaganda (aj oni vnímajú pochybenia reálneho socializmu, ale len pre privatizérov a kolaborantov, sú dnešné pomery „lepšie“). Zacielenie propagandy na mladú generáciu má logické fyziologické i politické príčiny. Predné laloky mozgu (tam, kde funguje systémové myslenie) sa rozvíjajú až po dvadsiatom roku života. A hanobenie princípov socializmu (napr. úcty k práci a odmietanie rentiérstva) má odradiť od akejkoľvek zmeny… Je zrejmé, že trh podporovaný pažravými bankami, úplatnými politikmi a drzými manažérmi nefunguje (lebo nie je ani slobodný, ani rozumný…). Udržanie režimu sa projektuje ako nastolenie policajného štátu, s lockdownom pre neloajálnych! Stredná trieda, pod eugenickou egidou „redukcie spotreby“ sa ako antický had Uroboros sama požiera od chvosta (tí vpredu si myslia, že sa zachránia?!?)