Všeobecná kríza systému sa veľmi intenzívne prejavuje v kríze autorít. Ešte pred nedávnom som „rozumel“ snahám neumožniť deťom, ktoré rodičia nedali zaočkovať proti nákazlivým chorobám, navštevovať materské škôlky. A nateraz kritizujem snahy vakcinačného apartheidu.
V čom je rozdiel?
V dôvere autoritám…
V socializme, napriek skepse politických odporcov, existoval rešpekt voči verejným autoritám. Základný princíp všeobecného blaha, služby ľudu zvrchovane zastrešoval právny štát. Politické a iné excesy, boli interpretované a prijímané, ako individuálne chyby, zlyhania. Papalášstvo, premotivácia osobnými ambíciami. Ale temer vždy, ako osobné zlyhania, ktoré režim netoleroval. V reštaurovanom kapitalizme je základnou modlou, princípom konania osobný zisk. Zisk vysvetľuje a ospravedlňuje každé rozhodnutie, podnikateľské aj politické (politický zisk je chápaný ako vaucher na tradičný, peňažný zisk). Bez zisku je akékoľvek konanie nerozumné, zbytočné a hlúpe…S vidinou zisku je všetko rozumné, pochopiteľné a správne… Zisk farmaceutických koncernov a zisk finančného kapitálu v medicínskom podnikaní je červíkom intenzívne hlodajúcim nádej chorých a ohrozených. Keď riaditeľka liekovej agentúry „chápe“ zamestnancov, ako agentov farmafiriem na stáži,oficiálne potvrdzuje, že činnosť verejnej regulačnej inštiitúcie je, pre jej zamestnancov, iba doplnením vlastnej praxe, a získaním výhod pre uplatnenie sa (vyšší plat a benefity) vo farmabiznise. Keď EMO (európsku liekovú agentúru) farmapriemysel – v rozpore s vlastnými princípmi- odníme Slovensku a pridelí Holandsku, domicília finančných skupín a korporácií, podnikajúcich vo výrobe a predaji liečiv. Keď, sofistikovaným systémom korupčných stimulov, prinútení odborníci realizujú stupídnu propagačnú kampaň, ľudia prestávajú rešpektovať aj „odborné“ autority. Už dávno sme si zistili, že politika je doménou „skalických“ doktorov – podvodníkov, s mediálnym krytím. V prezidentskom paláci dobre živíme daňových podvodníkov, špekulantov s pozemkami, korporátnych žoldnierov tretieho sektora s kolaboračným programom. V sprievode mediálnych poskokov (a spodporou mediálnych mafií) investujúce miestne korporácie a „ich koneční užívatelia“ ryžujú verejné (nateraz najmä európske) dotácie.
Aktuálne sme dostali viacero faciek, aby sme neverili mýtusu „právneho štátu“. Šarhovia právneho systému – advokáti a exekútori, svoju povesť pomeriavajú so sudcami, prokurátormi a policajnými špičkami. Ústavní sudcovia urážajú elementárnu logiku ( chránia ľudské práva pred ľuďmi!). Skorumpovaní sú policajti, sudcovia, štátni úradníci. Vojnu dunajskostredských mafií vystriedala vojna policajných gangov. Politické „skupinky“ súperia o podporu americkej ambasády a izraelskej obchodnej komory… Naviac bakalárske vzdelanie skalického typu ich drží imúnnych pred akýmkoľvek rozumným nápadom a bábkoherečky, kanadskí taxikári a druhotriedni amorálni „odborníci bezpečnostnej politiky, s úplnou absenciou morálky chaosia štátnu správu. Primáš Matovič ťahá kapelu čudesných kreatúr neskorého pouličného zberu.Nuž môžete veriť tejto sebranke?
Môžete!
Ak máte dostatok arogancie, silnú túžbu po moci a nedostatok rozumu a úplnú stratu morálky.