Prevláda názor, že žijeme v demokracii.
(A podiel na tom má aj pocit deficitu z oklieštenej demokracie Národného frontu a byrokratického modelu „jednotnej“ jednej kandidátky).
Ten deficit sme zaplatili najprv povinnosťou „počúvať“ Milouša Jakeša a po novembri ´89 nás potrestali prepadnutím všetkého národného majetku v prospech bánk, teda globálnej finančnej oligarchie…
Aj preto rozumiem utrpeniu voličov „demokracie“ západného typu, keď musia poslúchať mentálne poškodeného Igora Matoviča. A doprajem im vychutnať si „hanbu svojej voľby“…
Jakeš po prevrate obdivuhodne zmúdrel, zrejme ho prevrat zbavil železnej košele, ktorú nerád nosil….
Jeho postroj si dychtivo navliekli čudné poprevratové postavičky. Nemám rád násilné prejavy, ale opľutie Gála so Zajacom 17. novembra považujem za maradonovskú „božiu ruku“ našej verejnosti…
Televízne prejavy, súčasného dediča VPN, I. Matoviča, (ako z Červeného Hrádku) musia pôsobiť utrpenie jeho voličom, porovnateľné utrpeniu komunistov pri „rešpektovaní“ generálneho tajomníka M. Jakeša. Naviac máme k dispozícii aj perly, vypotené sprevádzajúcimi/koaličnými hlupákmi – proatlantického výberu „no name“ hochštaplerov a náboženských fanatikov.
Panoptikum „demokracie“ okrem podomového podvodníka z Trnavy, tvorí vekslák so sexuálnou promiskuitnou úchylkou, IT-bábkoherečka a emigrant-špekulant…Už keď slovenský politický Olymp osídlili veľduchovia typu Dzurindu (pred zahraničným tréningom nebol schopný riadiť samostatne ani menšiu železničnú stanicu…) a Kisku (podtatranského podvodníka, ktorý utieraním podlahy na americkej pumpe získal úvery na úžerníčenie na Slovensku) mohol rozumnejší volič získať podozrenie, že nie všetko v „demokracii“ je na poriadku.
Demokracie západného typu trpia „kádrovou krízou“. Slušní ľudia odmietajú a musia (aj vzorové demokracie) najímať do líderskych funkcií pochybných hochštaplerov- podvodníkov: Berllusconiho, Sarkozyho, princa Charlesa či kráľa Filippeho. Niektorých už odsúdili, a iných by radi súdiť. V prezidentských voľbách USA môžeme vidieť, že demokracia západného typu, to sú vlastne volebné podvody a manipulácie, hacknuté informácie a manipulatívne, podprahové, kampane. Ako inak si vysvetliť, že najlepším americkým politikom je senilný starec s psychiatrickou diagnózou…
Skutočne je povzbudivá pre „demokraciu“ nádej, že kľúčik ku kufríku s najničivejšími zbraňami, bude v rukách „klátiaceho“ sa prezidenta? Ak je demokracia spôsob výberu najlepších, naozaj nezávidím Američanom ich politickú reprezentáciu.
Galéria ich exotických prezidentov je pitoreskná – hollywoodsky kovbojský herec-dementný veterán, úchylák, venujúci sa viac stážistkám, ako Amerike, nositeľ Nobelovej ceny mieru, ktorý bez súdu nechá popraviť svojho nepriateľa pred očami jeho detí a naposledy megaloman s rednúcimi vlasmi a impotenciou, skrývanou za veľkohubé kampane.
Je „demokracia“ demokraciou?
Podľa jej výsledkov, určite nie!
Výsledky systematickej manipulácie, hoci sú propagandisticky kryté floskulami, že „demokracia, nie je dokonalá, ale nič lepšie neexistuje“ nás obdarúvajú skazou, krízami a konfliktami a najnovšie aj klimatickými a ekologickými katastrofami.
Bez zmeny systému nás budú čakať stále hlúpejší gauneri či hlupáci, experimentujúci na nás, našich deťoch…
Ušetrím komentujúcim výzvy, aby som konštruktívne riešil situáciu. Nechcem rozumného čitateľa, na malom priestore, zahltiť „špekuláciami“ bez súvislostí a argumentov. Tak „konštruktívne“ zverejním koncom týždňa pokračovanie v samostatnom blogu.